4.6.2012
"NOVÁ VIERA"
4.6.2012

Týmto článkom si nechcem nikoho znepriateliť, ani nechcem nikoho zneuctiť.

Viera, keď sa povie toto slovo snáď každého človeka napadne náboženstvo ako je kresťanstvo, hinduizmus alebo islam. Každé z týchto náboženstiev verí v existenciu niečoho vyššieho, niečoho v čo my, úbohí ľudia, môžeme veriť a uchýliť sa k tomu, keď sme na pokraji svojich síl. Je to ale naozaj tak? To čo nám predostierajú svetové náboženstvá, to že nám sľubujú hneď po našom narodení posmrtný život a spásu, to mi príde ako nie príliš dobrá predvolebná kampaň. Ja to vidím trošku z iného uhla ako mnohí tí, čo berú bibliu, Mahabharátu alebo iné písomnosti ako sväté písmo. Nehovorím, veriť v niečo treba, ale určite nie niečomu, čo vedú ľudia. O tých mi tu práve aj ide, pretože sú to práve ľudia, ktorí medzi nami šíria „osvetu a božie slovo“.

Zoberme si malú skupinku ľudí, ktorá sa začne schádzať v nejakej malej opustenej budove. Všetci sú si rovnocenní, každý člen skupinky má vlastné názory a pocity, ktoré prednáša na početných sedeniach ostatným. Tu a tam sa nájde jeden, ktorý má lepšie rečnícke schopnosti, alebo proste len lepšie vyzerá. A je to tu. Bude sa mu dostávať viac priestoru a ľudia ho začnú počúvať. Nazvime si toho chlapíka menom Šižej. Tak náš milý Šižej berie všetko poporiadku. Chce ľuďom vštiepiť všetky dobré mravy, naučiť ich to, čo sa on naučil zo starých kníh a radiť im, ako čo majú urobiť. Naraz však Šižej nejakou nevysvetlenou náhodou zomrie a dav ľudí, ktorý sa od neho stal závislý, kričí po niekom, kto by bol jeho nástupcom! A tak sa aj stane, na post mŕtveho Šižeja nastúpi niekto s dobrým srdcom, najlepšie jeho verný pobočník. Tak to ide celé roky, až za Šižejom číslo dva chodí toľko ľudí, že to nezvláda. Najme si preto pomocníkov. Tam, kde je veľa ľudí a formuje sa vedenie, tam musia existovať pravidlá. Ešte som zabudol, z čoho by tí dobrosrdeční učenci žili? Začnú teda vyberať drobné poplatky od obyvateľstva. Časom sa z nich stáva väčšia a silnejšia skupina, ktorú nasledujú už tisíce, možno aj milióny ľudí. Drvivá väčšina tých, ktorých nazveme učenci je vyberaná poctivo a vchádza do rádu s dobrými úmyslami, ale nájdu sa tu aj tí jedinci, ktorí chcú moc, ktorú obdržia na tomto poste zneužiť. A tu sa to práve začína.

Cirkev, ako si po stovkách rokov hovorí táto pôvodne maličká komunita už nevie kontrolovať ani sama seba a preto sa tu občas vyskytnú prípady „zneužitia právomoci“. Nechcem, ani nemôžem kritizovať farárov alebo iných ľudí, ktorí šíria vieru, ale nedá mi jedna vec, ktorá bola aj vďaka týmto „zradcom“ vo vlastných radoch ustanovená. Spoveď = odpustenie. Na čo by človek, či už veriaci, alebo niekto z rádu učencov potreboval spoveď ak sa riadi nariadeniami minulými a vlastným svedomím? Nerozumiem tomu. Ak predsa zavediem niečo ako odpustok, automaticky tým povoľujem šírenie zla, porušovania zákonov a navyše to všetko dokážem ospravedlniť. Mne sa z tohto systému začína robiť zle. Ľudia si podľa daného náboženstva môžu robiť prakticky čokoľvek, následne sa vyspovedajú a všetko bude odpustené. Aj tak ich bude čakať v posmrtnom raji večná spása a úplne poznanie. Nie takto by to rozhodne fungovať nemalo.

Mojim názorom je, že ľudia by sa mali vrátiť k niečomu, čo už dávno opustili. K prírode a k vlastnému svedomiu, pretože len to nás dokáže dostatočne a dokonale potrestať za veci, ktoré sme chtiac, či nechtiac vykonali. Dá sa namietať, že niektorí ľudia svedomie proste nemajú, ale tí, si myslím, sú len produktom tejto doby. Verím, že v rokoch minulých neexistovalo niečo ako závisť, intrigy a podrážanie kolien (vidno aj u dnešných „veľmi primitívnych“ kmeňov, ktoré žijú v totálnej izolácii). Viem si predstaviť svet krásny, kde by materiálna stránka veci nemala žiadnu váhu a kde by všetci žili tak ako naši dávni, naozaj veľmi dávni predkovia. Všetko by bolo v rovnováhe a aj nám ľuďom by na tejto našej malej Zemi bolo lepšie. No myslím si, že pre túto civilizáciu je už bohužiaľ neskoro...
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE