12.8.2012
"POKROK"
12.8.2012

Odkedy uzreli svetlo sveta romány francúzskeho spisovateľa Jules Verna už aj ten najjednoduchší človek vedel, že pokrok je nezastaviteľný. Pred 10 000 rokmi sme žili ešte stále prevažne v jaskyniach, pred 6000 rokmi sme začali rozvíjať prvé písmo a s ním súvisiacu kultúru, pred 2000 rokmi sa objavilo v Európe „zjednocujúce“ náboženstvo, pred 500 rokmi sme oficiálne objavili Ameriku a pred 150 rokmi sa na ceste objavil prvý automobil. To čo priniesli posledné dve storočia bolo pre ľudí žijúcich v dobách minulých zrejme nepredstaviteľné. Dnes tu máme 21. storočie a čo nás čaká môžeme iba hádať.

Keď som bol ešte na strednej škole, nebol som práve fanúšikom kníh. Takmer nič, čo malo nad 20 strán som nebol schopný prečítať. Zuby som zaťal asi len pri dvoch knihách z povinnej stredoškolskej literatúry. Dnes je všetko inak, čítanie sa stalo mojim hobby a rád si prečítam literatúru, z ktorej sa dozviem niečo nové. V poslednej dobe mi prešlo cez ruky viac kníh ako za predchádzajúce obdobie môjho života. Veľa kníh, ktoré som v ruke držal, či už to boli Verneovky alebo knihy od Ericha von Dänikena obsahovali obrovské množstvo informácii. Je to rozdiel čítať spisovateľa, ktorý si musel prakticky všetko vymyslieť, lebo v jeho dobe vynálezy dneška neexistovali a je rozdiel začítať sa do projektov, ktoré vedci v 70-tich rokoch považovali za plány budúcnosti. Dnes nad niektorými z nich môžem len pokrútiť hlavou, nakoľko väčšinu z nich chceli zrealizovať do roku 2000, čo pokiaľ viem sa nepodarilo. Ale niet divu. V 60-tich rokoch sa toho stalo naozaj veľa. Najväčším triumfom ľudstva bolo zrejme dobitie vesmíru a preto sa nedivím, že plány do budúcna boli veľmi smelé.

Ak by sa podarili spomínané projekty, už v roku 2000 by sme mali na Mesiaci základne s ľudskými obyvateľmi, ktorých deti by sa považovali za Mesiačanov, ďalej by sme mali bane na rozličné látky na Marse prípadne na iných planétach našej slnečnej sústavy. Ďalej sa objavovali projekty, ktoré by som prikryl názvom Daedalos, čo bol projekt, ktorý mal dať ľudstvu vesmírnu loď schopnú medzihviezdnych letov. Tak ako pred štyridsiatimi rokmi i dnes sú tieto projekty súčasťou búrlivej diskusie. Či sú večným problémom peniaze, alebo proste nie dosť vyspelá technika je na zamyslenie. Neviem ako dlho presne, ale tuším že let na Mars by trval okolo troch rokov. Človek si povie super, však to je v pohode, síce by som trošku chytal ponorku, ale zvládol by som to a založil by som na Marse kolónie. Vo veľa dnešných článkoch aj po internete čítam odvážne plány, ako projekty zrealizovať, no následne príde kopanec vo forme nevinnej správy na jednom zo spravodajských portálov. Americký raketoplán, ktorý krúžil okolo Zeme bez posádky vydržal na obežnej dráhe 3x dlhšie ako sa predpokladalo. Dokázal tak až „neuveriteľných“ 360 dní čeliť vesmírnej radiácii bez toho, aby bola pomyselná posádka v jeho útrobách v ohrození života. Wow. Počkať, vzrušenie opadlo. 360 dní? To teda nie je bohvie čo, nakoľko iba raketoplánom by sa dalo dostať na Mars. Nechcem byť skeptický k budúcim projektom ani nechcem predkladať pesimistické úvahy, ale páni vedci by sa mali trošku s vyjadreniami o svojich projektoch zdržať. Možno len chcú získať granty, ale tým demagogizujú zvyšok tak naivného obyvateľstva.

Pozerám sa von oknom. Ak si odmyslím, že nám konečne pred dom nasadili malé stromčeky a že majú všetky domy novú fasádu, nevidím na obrázku, ktorý sa mi ponúka žiadny zreteľný rozdiel. Žeby prišla stagnácia? Začiatkom 20-teho storočia ste na 15 minút zaspali a namiesto koňa ste mali pred domom auto. Dnes zaspím na 10 rokov a nič? Vyčerpalo ľudstvo svoje možnosti? Hlúpneme? Sú problémom peniaze na výskum? Nemyslím si. Smelé úvahy o budúcnosti vystrihnuté z filmu Back to the Future ako sú riadenie počasia, vzdušné diaľnice s lietajúcimi autami, implantáty v ľudskom tele na zväčšenie kapacity mozgu prípadne svojvoľná transplantácia orgánov na predĺženie života sa určite (ak sa dovtedy nepozabíjame) uskutočnia, možno len v dlhšom časovom intervale o akom sa pôvodne predpokladalo. Otázkou len zostáva, či to všetko bude počin evolúcie, alebo či to bude len náš rozmar, ktorým si viac uškodíme ako pomôžeme. Jedno je však isté. Odkedy sme dokázali zapáliť svoj prvý oheň, odkedy sme si postavili prvé obydlie a prestali sa spoliehať na jaskyne a prírodné úkryty ide pokrok ruku v ruke s nami, s nami ľuďmi. To či ho využijeme k dosiahnutiu niečoho čo pomôže tomuto svetu, alebo či ho použijeme k dosiahnutiu niečoho čo pomôže len sebecky nám ľuďom, je už ale iný príbeh.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE