16.9.2012
"SILA MYŠLIENKY"
16.9.2012

Kráčam po nočnej bratislavskej ulici a zdvíham hlavu smerom ku hviezdam. Nebo, nekonečné nebo plné hviezd a relatívneho pokoja. Kedy som sa naposledy zastavil, vypol a nerobil nič iné ako sa díval na hviezdy? Kedy mi hlavou nešla nijaká myšlienka a ja som mohol prijímať informácie z okolitého prostredia? Nie informácie písomné, nie obrazové ani slovné, proste informácie, ktoré sa v našom okolí vznášajú stále.

Existuje mnoho foriem vyjadrovania sa, no tou najvznešenejšou formou vyjadrenia je myšlienka. Žiadnou rečou, žiadnou maľbou ba dokonca ani písmom nedokážeme poriadne vyjadriť čo všetko myšlienka, ktorá nám preletela hlavou znamenala. Dnes už viem, že nikdy nesmiem podceniť silu myšlienky, nielen tej, ktorá bola následne zrealizovaná, ale ani tej ktorá vám len tak preblysla mysľou. Dokonca mám pred týmito blysnutiami omnoho väčší rešpekt ako pred myšlienkami, s ktorými ďalej pracujeme a ovplyvňujeme nimi svoje okolie.

Dnes už máme veľké množstvo poznatkov z vedy a alchýmie aby sme vedeli povedať, že všetko je v podstate druh energie. Od rôznych typov vlnení, častíc, z ktorých sa skladajú hmotné predmety alebo od vzruchov, ktoré sa šíria našim telom až po myšlienky, ktoré nám cestujú po mysli. Čo je to ale myšlienka naozaj? Je to určité vyjadrenie „duše“ človeka v čase, alebo je to informácia zozbieraná odniekiaľ a prezentovaná v našej mysli? Určite sa vám už veľa krát stalo, že ste sa s niekým rozprávali a naraz váš spolusediaci vyslovil vetu, či len slovo, ktoré približne opisovalo vašu myšlienku. Ako to teda je? Je to iba náhoda? Je myšlienka určitým druhom energie, ktorá potom čo ju vyprodukuje vaša myseľ je schopná ísť do priestoru a váš spolusediaci sa stane jej prijímateľom, alebo je informácia v podobe myšlienky proste v priestore a obom, nakoľko sa nachádzate na určitom mieste je vnuknutá zároveň? Existuje veľa zaevidovaných prípadov ešte z minulých storočí, kedy komunikácia medzi svetadielmi znamenala aspoň 3 dňové omeškanie, kedy sa dvaja vedci nezávisle na sebe, žijúci tisíce kilometrov vzdialení a netušiaci o svojej existencii rozhodli zaregistrovať svoj objav na príslušnom úrade v ten istý deň. Bolo niečo „vo vzduchu“? Donútila ich aby jednali nejaká vyššia sila? Možno to bola iba, ako by väčšina ľudí povedala, náhoda, ale ako to už býva, obrovské množstvo rovnakých náhod sa premení na pravidlo.

Sila myšlienky je nepopierateľná. Skúšal som to už veľa krát a veľa krát sa to podarilo. Stačí ak som vyšiel von a na niekoho, kto bol vzdialený odo mňa trebárs aj 20 metrov som zamieril pohľad. V drvivej väčšine prípadov sa človek aspoň obzrel alebo sa dokonca poškrabal na mieste kam som sa pozeral a podobne. Ako sa naša civilizácia vyvíja, nadobúda schopnosti nové, ale určite aj stráca inštinkty a schopnosti staré. Dnes nerozumieme ako ľudia mohli postaviť pyramídy, netušíme na čo vytvorili obrovské kresby v Nasce a to len všetko preto, lebo sme to dnešní my, ktorí nad tým rozmýšľame. Ľudia tej doby, nech už im niekto pomáhal alebo nie, zmýšľali určite rozdielne ako my. My vidíme 10 tonový kameň a keď ho chceme premiestniť napadne nás žeriav. No oni možno videli 10 tonový kameň a proste ho premiestnili. Ako? Ako by ho mohli zdvihnúť? Otázku, ktorú si ale asi položil málo kto je: Potrebovali ho vôbec zdvíhať? Nestačila im na to iba sila myšlienky? Dnes nás takýmito vecami ako je slávne ohýbanie lyžičky mysľou kŕmia filmy pod štítkom science-fiction, no kedysi to tak vôbec byť nemuselo. Mojím názorom je, že najsilnejším nástrojom človeka nie sú ruky, ani prístroje, ale sú to práve myšlienky, ktoré dokážu ovplyvniť celú našu existenciu. Či už vykonané, alebo len myslené majú ohromnú silu a mali by sme vždy veľmi dobre zvážiť, ako ich využijeme, či ich vypustíme do priestoru informácií, alebo si ich necháme pre seba a budeme sa nim tešiť, alebo sa ich báť. Pretože každá myšlienka, či už dobrá a či zlá už raz bola „vymyslená“ a môže nás prenasledovať celím naším bytím.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE