30.9.2012
"DVE STRANY MINCE"
30.9.2012

Dnešný článok sa ponorí do ducha fikcie, no práve táto fikcia bude smutným vyjadrením absolútne reálnych skutočností.

Píše sa rok 2084. Ľudia už dávno vybudovali základne na Mesiaci, no teraz sa snažia ešte stále, dobyť povrch Marsu. Potom ako sa ôsmim tímom či už z Ameriky, Číny alebo Ruska nepodarilo definitívne kolonizovať povrch a museli sa vrátiť, je tu ďalšia v poradí deviata misia. Na palube medziplanetárnej lode Putin-40 sa nachádza 18 astronautov, odhodlaných pokoriť povrch Marsu, ba uskutočniť aj jeden z novopripravených experimentov. Akcia je prezentovaná pod názvom zelený Mars, a tak ako napovedá jej názov, jedná sa o pokus, pri ktorom sa budú snažiť ruskí astronauti zasadiť do nehostinného prostredia geneticky modifikované rastliny, ktoré vydržia drsné a mrazivé podmienky na Marse a navyše budú schopné premeny CO2 na kyslík, ktorého je na Marse asi 17-krát viac ako na Zemi. Do tohto projektu boli investované miliardy dolárov a úspech celej misie spočíva na ramenách osemnásťčlennej posádky a malých semiačok rastlín, ktorým sa nebude dostávať od ľudí nič viac, ako 1 dcl vody každých 12 hodín. Ako to dopadne, ukáže len čas...
Prešli štyri roky, a astronauti po niekoľkých mesiacoch strávených na povrchu Marsu našli vhodné miesto, kde by dané semená rastlín mohli byť zasadené. Celkovo bolo do zeme vložených 150 semien rastlín a boli nastavené podmienky, ako sú inštruované v návodoch od pozemských vedcov. Po prvom týždni ešte stále nie je vidno ani stopy po rastlinách a astronauti musia na Zem poslať zlú správu. V návode sa totiž písalo, že rastlina by mala za presne nadstavených podmienok vyklíčiť do šiestich dní. Po dvoch týždňoch sa posádka Putina-40 rozhodla, že päťdesiat zo zasadených semiačok vykope a uskutoční experimenty, ktoré snáď objasnia, čo sa mohlo pokaziť. O necelý týždeň posádka odlieta, no v nádeji na krajší zajtrajšok necháva spustený zavlažovací systém. Po dvoch rokoch prilieta na povrch Marsu Čínska posádka, ktorá dosadá na miesto vzdialené len 4 kilometre od ruskej základne. Ruská vláda ich poprosí o skontrolovanie stavu zrejme už „mŕtvych“ semien. Číňania si vo svojom nabitom výskumnom programe nájdu deň voľna, kedy skontrolujú ruskú základňu. Na ich prekvapenie musia na Zem vyslať radostnú správu! Jedna z rastlín sa ujala a svoje obrovské listy rozprestiera do šírky dvoch metrov. Projekt za miliardy sa teda podaril a celý svet jasá nad víťazstvom jednej malej rastlinky nad nehostinnými podmienkami na Marse. Čínsky astronauti sa jej nechcú ani dotknúť, pretože je to najváženejšia a zrejme aj najvzácnejšia rastlina v celom vesmíre, o ktorej sa na Zemi skladajú piesne, natáčajú filmy a píšu vedecké články. Astronauti si počkajú kedy z rastliny odpadne list a až ten zanalyzujú. Ľudstvo to opäť dokázalo a ukázalo, že nič nie je nemožné.

Píše sa rok 2012 a mladý 17 ročný Juro si kráča po uliciach Bratislavy s cigaretou v ústach a so svojou podpriemernou inteligenciou a absolútnou ľahostajnosťou ku všetkému, čo je okolo neho sa prebíja životom deň čo deň. Jeho otec je majiteľom veľkej ťažobnej spoločnosti, ktorá denne vyťaží 20 000 ton dreva z oblastí po celom svete. Juro sa má za hodinu stretnúť s kamarátmi, no už je na mieste a strašlivo sa nudí. Vidí oproti cez ulicu malý strom, ktorý bol vysadený mestským úradom. „Pche“, povie si, „tento strom vyzerá, že sa mi posmieva“. Vstane teda a príde k stromu, ktorý má byť jeho ďalšou obeťou, po množstve týraných kačiek, mačiek, podpálených kríkov a v neposlednej rade aj zbitých spolužiakov. Následne z neho začne otrhávať nové a krásne zelené listy, uhasí si oň cigaretu a začne doňho kopať. Pri tomto kopaní sa mu ale „nešťastnou náhodou“ poškodí jeho značková teniska a to mladého Jura absolútne vyprovokuje. Rozhodne sa obetovať tú trochu alkoholu čo nosí v malej fľaške na prsiach a poleje ním strom, ktorý následne zapáli. Takto sa pozerá na horiaci strom a prichádzajúci kamaráti od nadšenia vyskakujú do výšky a hovoria, že to tomu stromu riadne ukázal. Okolo idúca policajná hliadka okamžite volá hasičov a zadržuje mladého Jura na asi dve hodiny, kým jeho ocinko nezavolá svojmu známemu na polícií a nespýta sa ho, ako je možné, že jeho vzorný syn sedí vo vyšetrovacej väzbe. Napokon je Juro pustený na slobodu a má veľa historiek, s ktorými sa bude môcť chváliť kamarátom o tom, ako podpálil nepriateľský strom, ukázal prostredník policajtom a krásne sa pochválil otcovi, že aj on ide v šľapajach odstraňovania zelene z tejto planéty.

Myslíte si, že príbehom č. 2 preháňam? Ja zo svojich vlastných skúseností viem, že ľudia sú ešte ľahostajnejší nielen k prírode, ale ku všetkému okolo seba. Neviem, kam toto ľudstvo smeruje a či vôbec príde rok 2084, no dúfam, že na tejto Zemi príde k zmene, ktorá vyvolá návrat ľudí k základným hodnotám a urobí z našej komunity zase raz lepšiu a hlavne múdrejšiu civilizáciu.
P.S.: Kiež by sa chcelo niečo toho 21. decembra 2012 naozaj stať. Nehovorím o apokalypse, ale o nejakej zmene, ktorá bola predpovedaná samotnými Máymi.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE