13.10.2012
"PARALELNÉ SVETY"
13.10.2012

Tento článok vám bol predhodený vašou mysľou, čítajte ďalej...

Vesmír, nekonečný vesmír s jeho nekonečným množstvom dimenzií. Dnes už každý vie, čo je to iná dimenzia. Stačí aby moje ja namiesto písmenka A stlačilo na tejto klávesnici písmenko B a sled udalostí sa môže vyvinúť úplne inak. V skutočnosti môže existovať naozaj nekonečné množstvo dimenzií, ktoré sa od seba budú líšiť veľa, alebo takmer vôbec. Ja vidím ale pod pojmom paralelné svety ešte niečo trošičku odlišného.

Pred niekoľkými rokmi som mal sen. Rozprával som sa v ňom s jednou osobou. Rozhovor prebiehal úplne normálne, až zrazu to, čo daná osoba začala hovoriť, vôbec nezapadalo do našej konverzácie. Neviem, o čom presne sme sa rozprávali, no uvediem príklad tohto javu:

A: Zajtra by som chcel ísť na túru, nepôjdeš so mnou?
B: Predsa len to tak bolo.
A: Počkaj, trošku ti nerozumiem.
B: Dobre zavolám jej, keď tak naliehaš.
A: Čo to prosím ťa plácaš, ja sa ťa pýtam, či ideme na túru.
B: Nemusíš byť hneď hrubý, ona za to nemohla.

Keď som ráno vstal bol som zmätený. Bola daná osoba len náhodou úplne mimo, alebo si moje podvedomie alebo možno nadvedomie zahralo s niečím, čo by sa dalo charakterizovať ako vstup do inej dimenzie? Do dimenzie človeka, s ktorým som sa rozprával. To by sme potom museli mať každý svoju dimenziu. Je niečo také možné? Ako by to mohlo fungovať? Potom mi do seba začalo všetko zapadať a ten deň sa stal neobyčajným. Predstavte si to. Ráno vstanete, vy a vaše ja ste krvopotne presvedčený, že ste u seba doma. Idete sa stretnúť so svojim kamarátom Janom v jednej malej kaviarničke. Vojdete dnu a vidíte normálnu, obyčajnú kaviareň, do ktorej chodíte už roky. Vy si objednáte čaj a Jano pomarančový džús. Začne sa rozhovor o včerajšom udeľovaní Nobelových cien a ste náramne spokojný, ako sa rozhovor vyvíja. Janove ústa sa otvárajú a vy počujete slová, ktoré z nich vychádzajú. Zrazu Jano povie, že už musí ísť, že sa stretnete zase zajtra. No pre Jana tento deň mohol vyzerať úplne inak.

Jano sa vo svojom paralelnom svete volá Rudolf. Práve teraz pracuje vo fabrike na výrobu pneumatík a má sa cez obedovú pauzu stretnúť v bufete so svojím kamarátom Peťom. Ako náhle zazvoní zvonec, poberá sa svojím pomalým krokom do bufetu tejto fabriky. Stretáva sa tu s Peťom a rozprávajú sa o opätovnom zvýšení daní. Obaja sa zhodnú, že to zvýšenie daní je neprípustné a potom ako opäť zazvoní zvonec, ohlasujúci koniec pracovnej prestávky, sa Rudo ospravedlní, že musí odísť a poberie sa opäť za bežiaci pás, kde dáva pozor na kvalitu pneumatík.

Je to vôbec možné? Je to dokázateľné? Dalo by sa niečo takéto vyvrátiť? Môže sa jeden človek volať v mojom svete Jano a vo svojom druhom svete Rudo? Nad touto možnosťou rozmýšľam niekoľko rokov. Stačí si všímať veci okolo seba. Niekto mi na ulici podá letáčik s ponukou tých najlepších topánok na trhu, no v jeho svete mi možno dáva kvietok, ktorý symbolizuje spolupatričnosť s ľuďmi bojujúcimi proti rakovine. Moje vedomie berie podaný predmet ako letáčik, no vedomie podávača hovorí, že mi práve podal kvet. Viem je to choré a trošku strašidelné, no ak si to rozoberieme až do detailu, každý z nás žije vo svojej veľkej bubline. Všetko čo vnímame, všetko čo vidíme, všetko o čom rozmýšľame je subjektívne. Tento svet je iba náš, my ho môžeme ovplyvniť a zmeniť. Vy si tu čítate teraz článok o paralelných svetoch, no ja tu píšem o novootvorenom obchode s cukríkmi. Ak už ale tento článok čítate a náhodou čítate to, čo si myslíte, že som sem napísal, vedzte jedno. Vaša myseľ vám tento článok predostrela, pretože vás chcela nejako ovplyvniť. Vy sami ste sa chceli ovplyvniť, inak by ste niečo takéto nečítali. Neviem, či sa dá plne pochopiť význam mojich paralelných svetov, no ak sa vám to podarilo, tak vám gratulujem, nakoľko vaša myseľ začne fungovať odteraz možno trošku inak...
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE