16.1.2013
"PANDORINA SKRINKA"
16.1.2013

Príroda je nekonečná a večná. Všetko čo na tejto Zemi kedy bolo, tu bolo z nejakého dôvodu práve v takej forme, v akej nám to príroda sama pripravila. Keď sme mali len svoje prvotné nástroje, mali sme dostatok jedla pre nasýtenie našich hladných krkov, mali sme dostatok dreva na zohriatie sa, prípadne na postavenie skromného príbytku. Voda a ovzdušie tu bolo pre nás pripravené v dnes až neuveriteľnej čistote. Bilancia prvkov a molekúl bola ideálna pre život (inak by sa nevyvinul), neovplyvňovalo nás žiadne neprirodzené vlnenie a my sme sa ďalej spokojne vyvíjali. Ale teraz prišiel zvrat.

Ak sa na našu malú planétu Zem pozrieme z hora z vesmíru, uvidíme v podstate uzavretú guľu. Je tu možná výmena energie s okolím, no len veľmi obmedzená (vďaka gravitácii) výmena prvkov a zlúčenín. Teda základné prvky ako sú uhlík, vodík, dusík, kyslík, fosfor a síra (C, H, N, O, P, S) sú zastúpené stále v rovnakom pomere a množstve. Záleží len na ich forme. Rastliny a rôzne fotoautotrofné organizmy na tejto planéte od svojich prvých začiatkov premieňali oxid uhličitý (CO2) na organické zlúčeniny, ako sú cukry a rôzne polyméry procesom zvaným fotosyntéza. Do prostredia týmto procesom vždy produkovali a stále produkujú pre život tak potrebný kyslík. V prehistorickej atmosfére bolo zloženie atmosféry odlišné ako dnes. Dnes máme v atmosfére približne 78 % dusíka, 21 % kyslíka, 0.04 % oxidu uhličitého a zvyšok tvoria rôzne iné plyny. V prehistorickej dobe bolo však zloženie atmosféry odlišné. Dominoval jej hlavne oxid uhličitý a dusík. Kyslíku ste tu našli tak do 5 %. Tak ako predpokladajú dnešné teórie o vývoji Zeme, vyvinuli sa najprv v moriach a neskôr na súši organizmy schopné spracovať pre život nie príliš žiaduci oxid uhličitý a vyrábať z neho organickú hmotu (biomasu) a kyslík. Po určitom veľmi dlhom (400 - 700 miliónov rokov) čase sa ustálili hodnoty koncentrácii prvkov a molekúl v atmosfére v danej forme.

Obeh prvkov na tejto planéte je veľmi zložitý, ale zároveň, v globále, veľmi jednoduchý. Stromy (producenti) spotrebovávajú CO2 a vyrábajú organickú hmotu a kyslík. Živočíchy (konzumenti) spracovávajú túto organickú hmotu a dýchajú kyslík za produkcie CO2. Kolobeh je jasný a nemenný. Človek však zasahuje do rovnováhy stále viac a viac. Spaľovaním fosílnych palív otvoril Pandorinu skrinku. Obsah CO2 v ovzduší stále stúpa a s ním sa objavuje aj globálne otepľovanie. Zvýšená teplota vedie k zvýšenému množstvu vodnej pary v ovzduší, ktorá je ešte silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý. Takto si pod sebou dnes úspešne podkurujeme. Keby sme spálili všetky fosílne zdroje na našej planéte, priemerné množstvo oxidu uhličitého by vzrástlo približne 10 krát. To by malo neskutočný dopad na klímu a na život aký ho dnes poznáme. Pomaličky však k tomuto cieľu spejeme.

Kedysi sa uhlík utilizoval ako fosílne palivá do zeme. Z pôvodných obrích prasličiek a papradí mali vzniknúť obrovské ložiská ropy, uhlia a zemného plynu, ktoré dnes tak neuvážene drancujeme. Mám však zopár otázok. Ak čítate moje články, viete, že verím v niečo vyššie, v niečo čo ovláda chod tejto planéty, prípadne do jej chodu zasahuje. V pradávnej atmosfére neboli podmienky na vznik života v dnešnej forme, ale „odložením“ oxidu uhličitého vo forme uhlíka a uhľovodíkov pod zem sa tento problém pominul. Čo ak za vytvorenie týchto ložísk môže vyššia moc? Mimozemšťania, Boh, Stvoriteľ, nazvite si to ako chcete, proste niečo alebo niekto, kto môže za našu existenciu. Otázka je to opäť nezodpovedateľná. Námietky ako prečo teda táto sila nezasiahne a nezastaví nás ľudí v užívaní fosílnych palív sú na mieste. Možno k nám aj táto sila prehovára, len my sme hluchí a tvárime sa ako páni tohto sveta.

Ľudia budú chtiac či nechtiac vždy ovplyvňovaní prírodou, ktorá sa okolo nich nachádza. V skutočnosti existuje ešte veľké množstvo nezodpovedaných fundamentálnych otázok, ktoré nedokážeme ani s dnešnou „modernou“ technológiou zodpovedať. Možno sme prehliadli aj obrovskú tabuľu s nápisom neoxidovať na ložiskách fosílnych surovín. Možno o nej ľudia vedia, ale honba za peniazmi je proste silnejšia. Tak ako som už ukončil veľa článkov, píšem aj teraz. Dokiaľ sa nezmenia hodnoty, pre ktoré žijeme dnes, bude teória trvalo udržateľného rozvoja a vôbec chodu tejto civilizácie veľmi krátkou záležitosťou. Možno tu pred nami boli mnohí, ktorí dopadli rovnako, možno sme len jedna z kopy civilizácií, ktorá len proste nevie alebo možno ani nechce zatvoriť už dávno otvorenú Pandorinu skrinku.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE