27.1.2013
"TUNGUZSKÁ ZÁHADA - OCHRANNÁ RUKA"
27.1.2013

Tunguzská udalosť je často premieľaným fenoménom v kruhoch fantastov a rôznych bádateľov. Podľa niektorých išlo o pád meteoritu, výbuch kométy v atmosfére, vytvorenie krátko žijúcej čiernej diery alebo výron energie zo Zeme. Pravdou je, že dodnes nemáme ani potuchy, čo sa vlastne stalo v ruskej tajge 30. júna 1908 a spôsobilo zničenie tisícov kilometrov štvorcových lesa. Poďme si teda popísať zopár naozaj výnimočných faktov, ktoré sprevádzajú Tunguzskú udalosť.

Dva až tri mesiace pred katastrofou boli v Taliansku, Nemecku, ale aj vo Veľkej Británii vidieť neobvykle silné polárne žiary. Keď pominieme fakt, že normálne sa v týchto krajoch nevyskytujú, zaujímavá zostáva ešte jedna vec. Počas niekoľkých nocí bola polárna žiara natoľko silná, že sa obyvatelia daných krajín cítili ako keby bol deň. Efekt polárnej žiary je v laickom prevedení v podstate jednoduchý. Ak sa v atmosfére nahromadí veľké množstvo energie (napríklad pri slnečných erupciách) excitujú sa molekuly ozónu a kyslíka vo vyšších vrstvách atmosféry a vzniká zelené zafarbenie. Ak žiarenie prenikne nižšie, excitované molekuly dusíka vyžiaria získanú energiu vo forme modrého svetla. Čo však mohlo spôsobiť taký silný, v ľudskej histórii nevídaný, prílev (alebo možno nahromadenie) energie? Odpoveď možno existuje...

Veľkou zaujímavosťou je fakt, že pri takto mohutnej explózii nezahynul (aspoň sa o tom nevie) ani jeden človek. Samozrejme ruská Sibír je osídlená veľmi málo, no stále tu máme kmene Evenkov. Fakt, ktorý však vyšiel na povrch pri prešetrovaní Tunguzskej udalosti dodal tomuto tvrdeniu nový rozmer. V máji 1908, teda približne mesiac pred udalosťou, sa starešinovia a šamani z blízkych kmeňov stretli a zmenili všetky obchodné trasy, ktoré viedli cez inkriminované miesto. Zakázali svojim obyvateľom vstupovať do tejto oblasti s varovaním, že v júni sem príde Boh ohňa. Všetky zvieratá taktiež opustili oblasť niekoľko dní pred udalosťou. Tunguzská oblasť zostala teda neobývaná. Jeden jediný Evenk zostal vo svojom zrube, ktorý mal postavený pri jazere neďaleko epicentra. Jeho svedectvo popisovalo žiarivý objekt, z ktorého vylietavalo veľké množstvo ohnivých šípov. Žiara bola taká silná, že Evenk oslepol. Odkiaľ však mohli šamani vedieť o udalosti, ktorá mala nastať o necelý mesiac? Odpoveď možno taktiež existuje...

Aby sme mohli pokračovať ďalej, povedzme si niečo presnejšie o mieste „dopadu“, teda lepšie skôr o epicentre explózie. To sa nachádza presne nad pravekou, dnes už „nečinnou“, sopkou. Svedkovia tejto udalosti popisovali, že niekoľko minút pred katastrofou sa objavil najprv jeden a neskôr niekoľko svetelných lúčov, ktoré vyžarovali zo smeru, kde sa nachádza praveká sopka. Svetelné lúče boli pomerne široké a dosahovali až spodné vrstvy ionosféry, teda mali výšku približne 90 km! Ako by sme ale mohli vysvetliť podobný úkaz? Dúfam, že netreba pripomínať, že svedkovia udalosti boli prostí ľudia Tunguzskej tajgy a nikdy (nakoľko sa jednalo o rok 1908) nevideli ani televízor a ani nepočuli o vedecko-fantastických románoch. Drvivá väčšina boli pastieri a poľnohospodári. Možno sa však nejednalo o lúče zo sopky, alebo aspoň nie všetky mohli pochádzať z nej. Po celom svete sú známe takzvané „kotly“ (cauldrons). Jedná sa o kruhové jazierka, ktoré sú však niečím zvláštne. Pred niekoľkými rokmi sa do sibírskej tajgy vybral aj český záhadológ a bádateľ Ivan Mackerle. On a jeho tím objavili niekoľko „kotlov“ v tejto oblasti. Avšak pri pokuse o podrobné preskúmanie pochytila práve Mackerleho slabosť a triaška. Miesto následne opustili. Dodnes sa nevie, čo leží na dne týchto jazierok dokonale kruhového tvaru. Možnosti tu však sú...

Ak si rozoberieme samotnú explóziu budeme mať v tejto udalosti veľký chaos. Prvé svedectvá hovorili, že sa jednalo o jeden letiaci a horiaci predmet, ktorý padal pod približne 20° uhlom k zemi. Následne však zmenil smer, začal stúpať, no napokon aj tak zvíťazila gravitácia a došlo k výbuchu. Ďalšie svedectvá hovoria o tmavom až čiernom telese, ktoré padalo kontinuálne alebo dokonca o trojici telies, ktoré prilietali z rôznych smerov a mierili do epicentra vyhasnutej sopky. Všetky svedectvá ponúkajú možnosti na vznik XY možných teórii, o aký objekt sa mohlo jednať. Bola to mimozemská lietajúca loď tvrdia jedni, jednalo sa o asteroid alebo o kométu tvrdia druhí. S istotou vám však nikto nič nepovie...

Prvá expedícia sa vydala do Tunguzskej oblasti až po 18-tich rokoch. Pre zlý terén a nevedomosť o závažnosti explózie sa na udalosť takmer zabudlo. Prvé expedície sa snažili nájsť miesto dopadu „asteroidu“, no v epicentre výbuchu nenašli ani úlomok. Teleso však, tak ako bolo až neskôr poznamenané, vybuchlo ešte nad zemou, teda kráter po dopade nemôže existovať a úlomky telesa budú všade inde len nie v epicentre. Výbuchom sa totiž rozleteli do šíreho okolia, až do vzdialenosti 100 km. Dnes máme možné úlomky telesa, ktoré spôsobilo udalosť v Tunguzske. Jedná sa o kamene podobné meteoritu so zvláštnym až mimozemským zložením. V oblasti boli taktiež namerané zvýšené hladiny radiácie, čo opäť podporilo teórie o mimozemskom plavidle a jeho pohonných systémoch. Pravda však opäť môže byť niekde inde...

Čitateľa tohto článku som napínal už dosť. Poďme si teda povedať, ako udalosť v Tunguzske vidím ja. Mám jednu jedinú hypotézu, ktorá môže mať dve vysvetlenia. Je už pomerne dávno známe, že Zem obsahuje oblasti s väčšou a menšou energiou. Ak oblasti s väčšou energiou pospájame, získame akúsi pavučinu, do ktorej je zabalená celá naša Zem. Moje vysvetlenie udalostí popísaných vyššie je takéto: Polárne žiary, ktoré sa tak hojne vyskytovali nad Európou sú dôkazom nahromaďovania energie potrebnej na ochranu Zeme. Šamani preto vedeli o nadchádzajúcej tragédii, pretože sú prinajmenšom rovnako senzitívni na tok informácií ako zvieratá. Informácia teda niekde visela vo vzduchu. Stačilo načúvať. Miesto dopadu nebolo náhodou. Praveký vulkán sa nachádza v energeticky významnej oblasti. Presne pod ním prechádza niekoľko tektonických zlomov, ktoré by mohli byť možnými podzemnými kanálmi energie. Svetelné lúče, ktoré vychádzali podľa svedkov zo sopky, prípadne z jej okolia (možno aj z „kotlov“) boli výrony energie, ktoré mali najprv naviesť a neskôr zneškodniť hrozbu prilietavajúcu z vesmíru. Jedná sa teda o obranný mechanizmus našej Zeme. V takomto prípade je absolútne nezaujímavé, čo za teleso vyvolalo tento zásah. Dôležité však je, že niečo ako ochranný systém skutočne existuje. Moja hypotéza by najskôr pracovala s asteroidom. Ten bol tak mohutný, že by jeho dopad a zvírenie prachu v atmosfére mohlo spôsobiť abstolutné vyhynutie všetkého života na Zemi. Vysvetlenie ochranného mechanizmu môže byť dvojaké. Prvým by mohol byť samotný obranný mechanizmus našej Zeme. Tá pri detegovaní potenciálneho nebezpečenstva začala nahromaďovať energiu potrebnú na zneškodnenie telesa a zároveň vysielala na svojom povrchu varovnú správu o blížiacej sa katastrofe. Zvieratá a šamani počúvli. My ostatní sme zostali hluchí. Druhým vysvetlením by mohol byť obranný mechanizmus zanechaný na planéte Zem nejakou starou civilizáciou, možno aj mimozemskou. Tento systém má ochraňovať planétu pred zničením rovnako ako organizmy na nej žijúce. Podporením tejto domienky by boli tvrdenia ľudí, ktorí hovorili, že z inak kľudných okrúhlich jazierok sa vysúva nejaké zariadenie.

Nech sa stalo v skutočnosti čokoľvek, mohlo to v ľuďoch vyvolať zmiešané pocity. Buď je tu naozaj niečo, čo chráni život na tejto planéte, alebo sem prilietalo niečo, čo ho mohlo opäť ukončiť na veľmi dlhý čas.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE