8.2.2013
"POMPEJE VS. SODOMA A GOMORA"
8.2.2013

Každý kto čítal bibliu, alebo si aspoň prebehol zaujímavé časti z prvej knihy Mojžišovej pozná príbeh o zániku Sodomy a Gomory. Boh, ktorému sa nepáčilo správanie sa miestnych ľudí, zoslal na tieto mestá „sírový a ohnivý dážď z neba, ktorý ich zničil vrátane celého okolia, obyvateľov a poľného rastlinstva.“ Zámienkou k tomuto činu malo byť bezbožné správanie sa obyvateľov týchto miest. Existuje viacero hypotéz, ktoré sú podporené rôznymi vysvetleniami, čo je myslené pod pojmom „sírový a ohnivý dážď“. Niektorí v ňom vidia, atómovú bombu, čo podporuje tvrdenie, že Lótova (muž, ktorý bol varovaný anjelmi pred zničením Sodomy a Gomory) žena sa po pohľade na zanikajúce mesto premenila na „soľný stĺp“. Ďalej opis, že po zániku mesta vystupoval zo zeme dym ako dym z huty. Tento popis sa hodí na atómový hríb vytvorený práve atómovou bombou. Dodnes nevieme, čo sa v daných mestách stalo, ba dokonca ani to či vôbec existovali a kde sa presne nachádzali. Stále sa o týchto podstatných skutočnostiach vedú len dohady.

Iná, viac potvrdená udalosť, sa týka talianskych Pompejí. Podľa legiend, ale samozrejme aj podľa vykopávok, nakoľko toto mesto objavené bolo, boli Pompeje zničené výbuchom sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu. Tento strašlivý výbuch pochoval celé mesto pod niekoľko metrovou vrstvou sopečného prachu. Ako náhle si pozriete obrázky z dnešných Pompejí, budete môcť „obdivovať“ dodnes zachované telá ľudí, ktorých dokonale zakonzervoval sopečný prach. Na niektorých sa dá rozoznať aj výraz tváre. Mesto bolo týmto výbuchom, podobne ako Sodoma s Gomorou úplne zničené a život v ňom sa zastavil. Keď pominiem fakt, že výbuch sopky by sme mohli taktiež popísať ako „sírový a ohnivý dážď“ zostáva nám tu ešte jedna podstatná podobnosť, ktorú som si všimol.

Ako vieme, aj dnes sa na znamenie Sodomy a Gomory používa toto označenie pre sexuálnu deviáciu, alebo zvrhlosť. Práve tieto skutočnosti boli zámienkou Boha, aby dané mestá zrovnal so zemou. Jediným zachránením mali byť Lót so svojimi dvoma dcérami, ktoré ešte „nepoznali muža“ a jeho žena, ktorá ale zahynula pri úteku. Ako môžeme z biblie vycítiť, Lót si svoju ženu a dcéry vážil. Bol prisťahovalcom v tomto meste, ktoré inak prekypovalo telesnými radosťami jeho obyvateľov, ale aj zoofíliou či homosexualitou. Jednoducho zhrnuté a dvakrát podtrhnuté boli Sodoma a Gomora mestá „hriechu“. Ako to však bolo s Pompejami? Pompeje majú veľmi bohatú históriu. Prvé záznamy o meste siahajú až do tretieho tisícročia pred našim letopočtom. Mesto bolo pred vlastným zničením ovplyvňované Rimanmi, ale aj gréckymi prisťahovalcami. Tak ako každé vtedajšie mesto patriace pod správu Ríma, aj v tomto meste boli najvýznamnejšími osobnosťami občania. Občanom sa mohol stať len muž, ktorý si to zaslúžil. Či už úspechmi vo vojnách alebo sa proste dobre narodil. Naopak ženy boli na okraji spoločnosti. Ich jedinou úlohou bolo slúžiť svojmu otcovi do doby, kedy sa vydajú a začnú slúžiť svojmu mužovi. Medzi ich hlavné povinnosti patrilo plodiť a starať sa o deti, kedy nevernosť sa kruto trestala, a starať sa o svojho manžela. Ženy nemali nijaké práva ani možnosti vzdelania. Jedine ženy z bohatých rodín si mohli dovoliť základné vzdelanie. Čo ma však veľmi zaujalo je početnosť „domov zábavy“ v tomto meste s asi 20 000 obyvateľmi. Podľa fresiek, ktoré sa zachovali na stenách odkrytých stavieb, bolo doposiaľ napočítaných 20 domov zábavy alebo podľa biblickej terminológie domov hriechu. Je pravda, že v týchto dobách bolo najstaršie remeslo zrejme aj najrozšírenejšie, no možno sa správy o ňom, tak ako Boh popisuje v biblii v prípade Sodomy a Gomory, k Bohovi nedostali. Tu však narážame na skutočnosť, ktorá bola v rímskom svete skôr výnimkou, ako pravidlom.

Neďaleko mesta Pompeje sa našiel na prvý pohľad úplne obyčajný dom, ktorý bol neskôr pomenovaný ako dom tajomstiev. Podľa fresiek na stenách, ktoré vykresľujú príbeh stretávajúcich sa žien, okolo ktorých tancujú mýtické bytosti, sa usudzuje, že sa tu tieto ženy stretávali a vzývali gréckeho Boha Dionýza, ktorý je na freskách vyobrazený tiež. Predpokladá sa, že chrám navštevovali práve ženy z Pompejí, aby priniesli obete, alebo skôr prosili svojho Boha o ukončenie ich trápenia alebo o zlepšenie ich situácie. Mohol by byť toto informačný kanál tečúci k Bohovi, ktorý sa následne pod ťarchou informácii rozhodol zničiť ďalšie mesto? Ak pripustíme možnosť, že Boh skutočne existuje, nie ako osoba vymyslená cirkvou, ale ako vyššia moc, mimozemšťan, príslušník národa, ktorý tu žil pred nami alebo proste nejaká bližšie nešpecifikovaná, ale hlavne mocná bytosť, možné to je. Takúto možnosť zavrhovať nesmieme, pretože sa v našej vlastnej histórii vyskytuje stále priveľa otáznikov.

História sa opakuje, vedeli to Mayovia, musíme to pripustiť aj my. Boh mohol dvakrát, prípadne viac razy, o ktorých ani nemusíme vedieť, rozhodnúť rovnako a zasypať hriešne mestá sírou, ohnivým dažďom prípadne popolom. Ako sa tak však pozerám na našu civilizáciu, „hriechov“, a to teda podstatne horších, sa tu vyskytuje omnoho viac ako v minulosti. Sám zostávam zvedaví aj po 21. decembri 2012, či sa niečo udeje ešte za môjho života a či sa aspoň trošku priblížime k úplnému poznaniu a uspejeme v hľadaní pravdy.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE