24.2.2013
"GMO"
24.2.2013

Pod v skutku neškodnou skratkou GMO sa skrýva výraz Geneticky Modifikované Organizmy. V tomto článku by som sa rád venoval najmä rastlinstvu, nakoľko v súčasnosti sa genetické modifikácie používajú ako na rastliny, tak aj na dobytok, prípadne výrobné kultúry mikroorganizmov.

Odjakživa platilo, že ak panovník krajiny dokázal nasýtiť obyvateľstvo mal vyhrané. Ľudia ku šťastiu veľa naozaj nepotrebujú. Jednou zo základných potrieb však bolo, je a bude jedlo. Kvôli nerovnomernému rozloženiu jedla vo svete umiera denne niekoľko tisíc ľudí. Tí šťastnejší namiesto toho, aby oslavovali matku prírodu a ďakovali jej za jej dary, snažia sa vyťažiť zo svojich polí stále väčšie množstvá potravín. Všetko sa to začalo niekedy v polovici 20. storočia, kedy sa pre dosiahnutie zvýšenej produkcie začali vo veľkom, a to teda naozaj vo veľkom, používať umelé hnojivá a rôzne druhy pesticídov. Hnojivá mali zabezpečiť viac živín pre tie najdôležitejšie suroviny ako je kukurica, sója, obilie či zemiaky. Na druhej strane mali pesticídy zabrániť škodcom, či už sa jednalo o hmyz alebo o iné rastliny, ktoré bránili danej plodine v raste, poničiť úrodu a tým rapídne zvýšiť výnosy, či už objemové, alebo v konečnom dôsledku finančné. Všetko sa to s veľkým úspechom rozbehlo. Vrchol produkcie sa však dosiahol pomerne rýchlo a začali sa objavovať problémy s nedostatočnou úrodnosťou pôdy, ktorá začala byť presýtená soľami z hnojív, ktoré rastliny nevyužili a samozrejme sa začali objavovať početné problémy so znečistením okolitého životného prostredia pesticídmi. Tento problém sa v 90. rokoch minulého storočia bez problémov a elegantne vyriešil pomocou génového inžinierstva...

Videl som v skutku veľa dokumentov o GMO, ktoré hlásali ich neotrasiteľné výhody, no postupom času som si na vec začal utvárať vlastný názor, ktorý sa mi potvrdzuje s ubiehajúcim časom stále viac. Najprv si teda rozoberme čo to teda GMO je. Každý živý organizmus, od najnižšieho mikroorganizmu cez rastlinstvo a zvieratá až po človeka môže byť podrobený génovej manipulácii. V bunkách, konkrétne v ich jadre, z ktorých je postavený celý organizmus, sa nachádza genetická informácia v podobe deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). Tá ma za úlohu budovanie, teda rast, chod a opravu celého organizmu. Príroda vytvorila, nakoniec ako všetko ostatné, DNA dokonalú. Pre ľudí samozrejme takmer dokonalú, nakoľko sa ju snažíme upraviť. Proces genetickej modifikácie je v podstate jednoduchý. Z organizmu, najčastejšie z mikroorganizmu (baktérie), sa „vyreže“ určitý úsek DNA, ktorý má za následok určitú vlastnosť daného organizmu. Ten sa potom včlení napríklad do rastliny, ktorá túto vlastnosť získa tiež. Proces trvá len niekoľko minút a po asi dvojminútovom zaučení by ho zvládlo aj malé dieťa. Následky však môžu byť priam katastrofálne.

Vyššie som písal, že GMO sú záchranou pre ľudstvo, nakoľko sa eliminuje množstvo hnojív a pesticídov, ktoré je potrené aplikovať danej rastline. Z časti je to pravda. Hlavným významom genetickej modifikácie je rezistencia voči pesticídom, najmä herbicídom, teda látkam hubiacim rastliny. Ak by sme obyčajnú kukuricu postriekali herbicídom proti burine, uhynula by tiež. Ak však zoberieme geneticky modifikovanú kukuricu, ktorá obsahuje rezistentný gén, po postriekaní poľa herbicídom uhynie všetka burina a kukurica bude rásť naďalej. Hovoríte veľké plus? Súhlasím. Takisto hnojivá. Nakoľko na poli už nerastie burina, ktorá inokedy odčerpávala živiny z pôdy, množstvo hnojív, aplikovaných do pôdy klesá. Hovoríte veľké plus? Opäť súhlasím. Avšak ako sme si už v našom malom svete zvykli, nič nie je zadarmo.

DNA akéhokoľvek organizmu si predstavte ako pásik na MC kazete. Ak po ňom prechádzate hlavicou čítate dáta, ktoré sú na ňom uložené. Organizmus to robí presne tak, len s tým rozdielom, že nemusí daný pásik čítať postupne, ale môže skákať zo začiatku na koniec a do stredu. Proste si vyberá tie informácie, ktoré vie, že potrebuje. Tu nám však vzniká obrovský problém. Ak my ľudia sme zvyknutý jesť chlieb, ktorý je pripravený z obilnín po stáročia, sme zvyknutí na dané zloženie daných obilnín. Zloženie obilnín, teda to z čoho sa skladá ich telo, je generované za pomoci DNA. Ak zmeníme určitý úsek, môže to vyvolať a určite aj vyvolá zmeny v okolí tohto genómu. Pri čítaní informácie sa teda vyskytne porucha a stavebná častica napríklad zrnka na pšenici môže byť mierne, pre oko neviditeľne, pozmenená. Náš organizmus to ale s istotou rozpozná a začne vyvolávať imunitnú odozvu, teda odozvu, ktorá je pre organizmus charakteristická po vniknutí cudzieho telesa do organizmu. Takýto výskum sa robil v Británii na zemiakoch. Došli k záveru, že po konzumácii geneticky modifikovaných zemiakov sa v žalúdku potkanov vyvolala imunitná odozva a po dlhšom čase konzumácie takto upravených plodín sa začalo enormné bujnenie buniek, ktoré je prvým krôčikom k rakovine. Toto by som označil síce ako najväčší, ale zároveň ako najvážnejší dôvod, prečo by sme GMO používať nemali.

Každá minca má dve strany, no táto bude mať možno aj tri. Nadnárodné spoločnosti ako je napríklad v environmentálnych a biotechnologických kruhoch populárne Monsanto si patentujú vyrobené GMO. To by nebolo nič zvláštne nakoľko do výskumu vložili milióny, no podarilo sa im presadiť zákon o vlastníctve semien plodín, ktoré vyklíčia na vašom pozemku. V praxi to znamená, že potom ako pozberáte úrodu, nie ste oprávnený odložiť si semená na sejbu na ďalší rok, ale musíte tieto semená kúpiť znova od spoločnosti Monsanto. Likvidujúce pre poľnohospodárov? Totálne. Človek si povie, prečo potom od nich dané semená kupujú, no pravdou je, že sú už jediné na trhu. V súčasnosti je viac ako 90 % všetkej sóje, kukurice, zemiakov, pomenej karfiolov, kalerábov, koreňovej a kríkovej zeleniny geneticky modifikovaných. Najväčší podiel je samozrejme v USA. Naopak Británia a celá Európa sa snaží brániť voči GMO. Ale na ako dlho?

Keď som hovoril o tretej strane mince, tak vám ju teda rozpoviem. Problém gigantických rozmerov, ktoré si ľudstvo uvedomilo len pred zopár rokmi je spontánny prenos génov v prírode. Z GMO sa totižto gény, ktoré boli umelo pridané do rastliny, môžu spontánne pomocou peľu preniesť na zdravé a neupravené jedince. Veľké výskumy v Južnej Amerike, kde sa zaoberali práve porovnávaním geneticky upravenej kukurice a jej neupravenej verzie, odhalili šokujúce zistenia. Z polí, kde sa nikdy nepestovala upravená kukurica sa odobrali vzorky z tradičnej kukurice. Tá však v niekoľkých percentách prípadov obsahovala tento nový gén. Prenos bol vysvetlený prenosom peľu z geneticky modifikovanej kukurice na „prírodnú“ kukuricu. Dokedy teda bude na tejto planéte ešte možnosť zajesť si pravých nefalšovaných plodín, je otázne. Vpravený gén je totižto väčšinou schopnejší zabudovania a teda pozmenenia originálnej DNA kukurice. Nádejou by mohla byť „Noemova archa“, projekt, ktorý sa nachádza v Nórsku, kde sa v obrovskom podzemnom skladisku nachádzajú semená rastlín, ktoré neprešli genetickou modifikáciou. Možno konečne dobrá investícia ľudstva do budúcna.

Na Slovensku si máte možnosť na niektorých výrobkoch všimnúť, či suroviny na ich výrobu prešli genetickou modifikáciou alebo nie. Vo vlastnom záujme sa radšej nepozerajte na cenu, ale na kvalitu.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE