27.2.2013
"BIBLIA II. - HHEV HOSPODINOV"
27.2.2013

Predchádzajúci článok s názvom Biblia I. som ukončil „pristátím“ Boha na hore Sínaj, na ktorej odovzdal izraelskému ľudu cez prostredníka Mojžiša známych desať Božích prikázaní (2M:20:1-21). Vtedy som sa nachádzal v mojom čitateľskom bádaní niekde v polovici tretej knihy Mojžišovej. Čas postúpil a dnes sa pomaličky prehrýzam Knihou Józuovou. Konečne si začínam utvárať celistvý obraz, ako to v danej, v podstate bližšie nepopísanej dobe, muselo vyzerať. Párkrát som zostal síce poriadne zarazený, no vždy som sa s chuťou pustil ďalej, lebo ma skutočne, čo ma trošku desí, zaujímalo, čo tento náš milý Boh vyparáti nabudúce! Poďme ale pekne poporiadku.

Potom ako sa Boh úspešne usídlil na hore Sínaj odovzdal Mojžišovi nielen desať prikázaní, ale aj obrovské množstvo iných príkazov. Všetko toto je zhrnuté v biblii pod hlavičkou Kniha Zmluvy. Kniha Zmluvy obsahuje detailné inštrukcie k stavbe Božieho chrámu a predpisy o trestoch pri rozličných prehreškoch ako smilstvo, krádež, vražda alebo zabitie. Vyrozprávanie podrobných detailov muselo Bohu zabrať určitý čas, nakoľko sa s Mojžišom zhováral tak dlho, že izraelský ľud pod Sínajom prepadol „hriechu“ a napriek výslovnému zákazu Boha si zhotovili modlu boha iného. Tento fakt je v biblii spomenutý viackrát. Boh výslovne prikazuje, dokonca pod hrozbou smrti, že má Jeho ľud uctievať iba Jeho. Ak by si niekto z ľudu vytvoril čo by len sošku alebo obrázok iného bôžika, spôsobil by mu Hospodin smrť. A tak sa aj stalo. Potom ako Mojžiš zišiel zo Sínaja, uvidel modlu, ktorú medzičasom vytvorili jeho bratia a prikázal svojim druhom v Hospodinovom mene: „Nech si každý pripáše svoj meč na bedrá ... zabite každý svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného“ (2M:32:27). V ten deň padlo asi tritisíc mužov. Ďalšie kapitoly sa zaoberali vykonávaním toho čo Boh prikázal, teda stavbou chrámu a hlavne zostrojením archy zmluvy, o ktorej sa dodnes vedú polemiky, či existovala a či sa jednalo iba o truhlicu, alebo o určitý druh zariadenia.

Tretia kniha Mojžišova bola pre mňa miernym utrpením. Boh tu, pre mňa nepochopiteľne, popisuje rôzne druhy obetí, ktoré sa budú vykonávať za spáchanie určitých prehreškov. Ak by sme takto postupovali dnes, padol by asi behom jedného dňa všetok dobytok za naše každodenné hriechy. V skutku čudná kapitola. V druhej polovici tejto knihy sa nachádzajú popisy sviatkov, ktoré má ľud Izraela povinne sláviť. Inak by ich čakal opäť hnev Hospodinov.

Vyslobodenie a konečne opäť zaujímavé čítanie prišlo so štvrtou knihou Mojžišovou. V 4M:9:15-23 sa opäť hovorí o príbytku Hospodinovom, do ktorého vchádzal cez deň v oblaku a cez noc v ohni. Doslova sa píše: „Kedykoľvek sa oblak zdvihol sponad stánku, vydávali sa Izraelci na cestu, a na mieste, kde spočinul oblak, tam sa Izraelci utáborili.“ Veľký dôraz, čo som si overil aj v niekoľkých online verziách biblie, kladiem na spojenie „zdvihol sponad stánku“. To znamená, že oblak stúpal smerom hore, teda Boh zahalený oblakom sa vznášal, alebo lietal! Tento oblak sprevádzal ľud Izraela až pokiaľ neprišli na určené miesto. Ľud počas tejto cesty avšak hladoval. Dostával síce Mannu, no nestačilo mu to. Vtedy sa Hospodin rozhneval a spálil koniec tábora (aj s ľuďmi). Mojžiš sa následne modlil a oheň Hospodinov zhasol. O kúsok ďalej sa však stretávame s veľmi zaujímavou situáciou. Ľud bol aj naďalej nespokojný a dom od domu, každá rodina plakala. Opäť vzbĺkol hnev Hospodinov, no ako sa doslovne píše: „Mojžišovi sa to však neľúbilo.“ Začal Bohovi vyčítať prečo zle nakladá s ľudom a so svojim verným služobníkom. Dokonca tu máme určitý spôsob vyhrážky, kedy si Mojžiš radšej želá svoju smrť, ako pokračovanie svojho trápenia nad správou izraelského ľudu. Až pod touto hrozbou Hospodin prikazuje Mojžišovi zvolať starších, ktorí si rozdelia správu jednotlivých kmeňov Izraela. V skutku zaujímavé. Po ďalších určitých nezhodách (4M:14:1-10) sa Mojžiš opäť prihovára rozhnevanému Hospodinovi a dokonca sa mu snaží pozdvihnúť jeho ego, aby sa na ľud nehneval. Na dokonalosť samú, ktorej by mal byť Boh podľa tradičných náboženstiev zosobnením, to krásne zabralo. Boh opäť z veľkej časti odpúšťa.

Piata kniha Mojžišová je krásnym zhrnutím tretej a štvrtej knihy Mojžišovej. Zahŕňa všetko podstatné a navyše v závere doplňuje niektoré Božie ustanovenia. Z tejto knihy ma okrem Mojžišovej smrti, v úctyhodnom veku 120 rokov, zaujala stať s názvom Hrozba kliatbou. Jedná sa asi o najdlhšiu rozpravu z celého môjho doterajšieho putovania bibliou (5M:28:15-69). V skutku veľký rozsah je však obsahovo jednoduchý. V skratke zhŕňa všetky vyhrážky Boha, ktoré by spôsobil ľudu, ak by porušil niektoré z Jeho prikázaní. V drvivej väčšine sa jedná o trest smrti alebo skôr o odsúdenie na trest smrti pomocou uvalenia moru, hladu či dokonca zmrzačenia. Ako sa hovorí, Božie cesty sú nevyspytateľné. V závere piatej knihy Mojžišovej Mojžiš umiera. Potom ako sa na neho Boh rozhneval za nevernosť, je k nemu milosrdný v tom, že mu síce ukáže zem zasľúbenú, no zakáže mu do nej vstúpiť. Mojžiš tak umiera na vrchu Nebó naproti Jerichu. Podľa biblie ho Boh sám pochoval v Moábskej púšti. Miesto prostredníka po Mojžišovi preberá jeho služobník Józua. Ale o tom až nabudúce.

Čo by som ale chcel ešte zhrnúť sú moje doterajšie dojmy z biblie a vlastne hlavne z Boha ako takého. Boh, povedzme, že sa jednalo o nejakú hmotnú bytosť, mi pripadá absolútne ľudský. Potom ako stvoril Zem (možno si len osoba vystupujúca v 1M-5M len za Neho pripísala zásluhy) vyvolil si národ Izraela za svoj. Či už preto, lebo sa jednalo o Jeho výtvor, alebo kvôli nejakému inému dôvodu to nechajme tak. So svojou mocou (zrejme pokročilou technológiou) dokázal vyslobodiť veľmi početný, inak riadne darebný ľud Izraela z nadvlády Egypťanov a po obrovských strastiach ich donútiť k spolupráci a hlavne k relatívnej poslušnosti. Možno bola záchrana Izraelcov len vedľajším produktom inak plánovaných útokov na Egypt, kto vie? Tento už skrotený a pomerne vychovaný ľud použil ako nástroj pri mnohých bojoch, kedy využíval najmä pozemný útok. Niekedy mal Boh sto chutí vyhladiť všetkých svojich zverencov, no napokon ho vždy Mojžiš, ktorý s ním trávil pomerne veľa času a teda vedel ako na Neho, presvedčil, aby sa nad národom zľutoval. Hospodin mi teda príde ako panovník nejakého národa, ktorý tiahne za určitým cieľom a využíva k pochodu za svojim cieľom „lacnú pracovnú a hlavne pre Neho bezcennú silu“, ktorú berie ako príťaž. Veľké „dane“ za ich hriechy vo forme dobytka mi prídu ako strava pre obsluhu Jeho bojovej lode, ktorá sprevádzala celú dobu ľud Izraela. On, práve naopak, dáva ľudu iba Mannu, ktorú by som možno prirovnal k strave astronautov, ktorí lietajú na dlhé lety a majú jej plné zuby. Výmenou týchto rias, alebo organizmov, ktoré zrejme pestovali v určitom druhu bioreaktora za mäso, si iba polepšil. Kam však budú smerovať kroky Hospodinove a či nájdem v biblii Jeho možný cieľ, sa dozviem aj ja sám až o niekoľko dní, alebo týždňov.

Pokračovanie nabudúce.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE