10.3.2013
"BIBLIA III. – HĽADÁ SA BOH"
10.3.2013

Po článkoch Biblia I. a II. samozrejme prichádza pokračovanie s poradovým číslom III. V doterajšom bádaní sa nachádzam asi v 1/4 celej biblie a pomaly sa prehrýzam Prvou knihou Samuelovou. Poďme však pekne poporiadku. Opäť pripomeniem, že naposledy som skončil pri Piatej knihe Mojžišovej, na ktorej konci verný prostredník medzi Bohom a ľudom Izraela, Mojžiš, zomrel. Za jeho nástupcu si povolal Boh Józua. Hneď v úvode knihy Józuovej dáva Boh pokyn na prekročenie vôd cez Jordán, aby sa ľud pod vedením nového prostredníka dostal do zeme zasľúbenej. Avšak dochádza tu ku konfliktu medzi Izraelcami a ľudom z Jericha. V kruhoch archeastronautských teoretikov sa vedú polemiky, či pád Jericha a následné rozsypanie jeho múrov, zapríčinené šesť dňovým obiehaním okolo hradieb s podivnými trúbami a archou zmluvy, nebolo spôsobené danými trúbami, ktoré mohli predstavovať nami nepoznané pulzné zbrane, využívajúce vysoké frekvencie k rozrušeniu štruktúry hradieb. Samozrejme, na konci Jericho padlo a všetkých jeho obyvateľov, okrem neviestky, ktorá pomohla získať informácie izraelským špiónom, pobili. Ďalej pod vedením Hospodina dobyla Józuova armáda mesto Aj a južný a severný Kanaán. Ďalej prišli od Boha pokyny k rozdeleniu získanej zeme, medzi klany Izraela.

Pri delení zabraného územia ma však zaujal pojem železné vozy. Kanaánci, údajne prostý ľud, disponoval týmito vozmi, ktorých sa Izraelci očividne báli. Buď by tento opis znamenal, že sa nachádzame už v dobe železnej, teda niekedy v období od 750. roku p. n. l. alebo sa opäť jedná o zabudnuté dávne obdobie. Železné vozy ako také boli aj v staroveku pomerne výnimkou. Občas ich používali Rímania alebo Egypťania, ale väčšinou sa jednalo o drevené konštrukcie, na ktorých predkoch bola železná alebo iná kovová výstuž. Preto popis železné vozy mi skôr evokuje nejaký bližšie nepopísaný vyspelý bojový stroj. S týmto pojmom sa môžeme stretnúť v Joz:17:16-18 a dokonca aj v Sud:4:3, k čomu sa ešte vrátim. Po konečnom rozdelení daných území sa však stala vec, ktorá každému poctivému čitateľovi biblie musí trknúť do očí! Od Joz:21:1 sa Boh stratil. Absolútne sa nerozprával ani s Józuom, ktorý na konci svojej knihy zomrel , ani s nikým iným. Proste mám pocit, že „odletel“ a ľud Izraela, nakoľko bol v relatívnom bezpečí opustil. Sú tu samozrejme výkriky pochybných osôb, ktoré tvrdia, že s nimi Boh prehovoril, no veril by som im asi rovnako, ako alkoholikovi, ktorý tvrdí, že videl UFO. Decentne sa už iba popisuje pri bojoch, ktoré nasledovali, že Hospodin bol s ľudom, Hospodin im dal mesto do rúk a podobne, asi ako keď dnes zachránia malé dieťa pred rútiacim sa autobusom a povedia, že to bola vôľa božia. Dokonca sa píše v Sud:2:10: „Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom (teda vymrelo), prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinu, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael.“ Absolútnym potvrdením toho, že Boh nebol nablízku beriem kríženie rodov Izraela s národmi Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov a inými, za ktoré by ich v minulosti určite potrestal smrťou (Sud:3:5-6). Nasleduje rozprava Otníéla, ktorý dokázal vyhrať niekoľko bojov v mene Hospodinovom, no zrejme (určite) iba využíval Božie meno k získaniu rešpektu a moci.

V ďalších dejstvách to ide s Izraelom dolu vodou. Každú chvíľu ich utláča iný národ, čo je popisované ako obdobie Hospodinovho hnevu, no napokon sa vždy nájde nejaký spasiteľ, ktorý národ Izraela po 40 rokoch utláčania opäť vyslobodí, ako inak, v mene Hospodinovom. Stále je tu však cítiť absolútnu absenciu Božieho zásahu. V Sud:4:3 ako som už spomínal sa opäť objavujú železné vozy. Dokonca je tu popísaný aj ich úctyhodný počet, ktorý číta 900 vozov! Tomuto národu, vlastniacemu vozy sa národ Izraela podarilo utláčať 20 rokov. V Sud:6:12-13 sa prvý krát objavuje zrejme Hospodinom poverený špión, alebo skrytý správca, ktorý si vyberá služobníka Gideóna, ktorý sa sám pýta „anjela“, kde je Hospodin. Anjel následne Gideónovi odovzdá palicu, z ktorej šľahajú plamene, s ktorou sa mu podarí navrátiť zem Izraelu, no opäť iba na určitý čas. V Sud:7:2-16 sa popisuje ako si Hospodin, no zrejme iba „anjel“, vyberá tristo schopných mužov na boj proti Midjáncom, ktorý znova utláčali Izrael. Opäť im do rúk rozdáva pochybné trúby, aby proti absolútnej presile zvíťazili a opäť získali slobodu. Tento krát mali však trúby nadstavené na asi inú, dnes už známu frekvenciu, kedy daná frekvencia vyvolá v ľudskom mozgu agresivitu. Takto sa pobil sám napadnutý ľud, muž proti mužovi v absolútnom ošiali.

Ďalej sa pri vláde nad Izraelom vystriedali Abímelech, Tóla, Jáír, Jefte, Ibcán, Élón a Ábdón. Pri všetkých týchto vládcoch je cítiť Hospodinovu neprítomnosť. Občas tu zasiahnu anjeli, no skôr iba korigujú vládu nad Izraelom. Avšak prichádza vládca Samson (Sud:13:24). Jeho narodenie bolo predpovedané anjelom, inak neplodnej žene. Anjel po inštrukciách, že žena nemá piť alkohol a nemá jesť nič nečistého odchádza honosne k nebu. Píše sa (Sud:13:20): „Keď vystupoval plameň z oltára k nebu, vzniesol sa anjel Hospodinov v plameni oltára nahor.“ Opäť podľa mňa krásny a jednoznačný popis odletu určitého druhu lietajúceho stroja. Samson, predurčený osloboditeľ a vládca Izraela zachraňuje ľud tým, že osľou čeľusťou (zrejme opäť neurčitý druh vyspelej zbrane) pobil tisíc mužov Filištína, ktorí v tom čase opäť utláčali Izrael. Po Samsonovej smrti, ako inak, nastávajú rozpory vnútri Izraela, kedy sa všetky kmene spolčia proti kmeňu Benjamincov. Ten vyhladia, no mužov nechajú nažive. Následne im príde preživších mužov ľúto, lebo im podľa Hospodinových zákonov nesmú dať svoje dcéry za ženy. Preto pobijú jediný kmeň, ktorý sa nezúčastnil na výpade proti Benjamíncom, Jábéš-Gileád, no ženy, ktoré doposiaľ nepoznali muža, prisúdia Benjamíncom za ženy. Kniha Sudcov sa končí vetou, že Izrael stále od smrti Samsona nemá kráľa.

Doterajšie putovanie bibliou vnímam ako popis sveta, ktorý zanikol stovky tisíc, možno milióny rokov dozadu. Určite ho neberiem ako svet, ktorý sa vyskytoval, pár stoviek, možno tisícov rokov p. n. l.. Už len alarmujúce počty vojakov, teda 400 000 mužov schopných boja mi prídu ako neskutočné číslo. V 18. storočí nášho letopočtu sa robilo sčítanie ľudu v oblasti Egypta, kde boli napočítané tri milióny ľudí. Ak bolo v obdobiach minulých 400 000 mužov schopných boja, znamená to, že celkový počet obyvateľov sa mohol vyšplhať aj na dva milióny ľudí. Nie je teda nijako možné, ak sa nestala nejaká globálna katastrofa, aby sa takto početný ľud rozrástol iba o jeden úbohý milión ľudí za niekoľko tisíc rokov. Starý zákon týmto beriem za popis predchádzajúcich civilizácií, možno staviteľov pyramíd a nami doposiaľ neobjavených diel, ktoré sú dnes najskôr zatopené v mori, alebo sú ukryté pod slušným nánosom hliny, alebo piesku.

Hospodinov zámer, alebo skôr cieľ som zatiaľ, nakoľko odišiel z nášho sveta, neobjavil, no v bádaní samozrejme pokračujem, nakoľko raz rozčítanú knihu nie je dobré nedočítať! Tak zas nabudúce.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE