17.4.2013
"BIBLIA IV. – TECHNICKÉ SÚVISLOSTI"
17.4.2013

Od posledných článkov (Biblia I., II. a III.) uplynulo pomerne veľa času. Teraz však prichádza moment, kedy sa treba opäť zahryznúť do dejov biblických! Tento krát si spolu prejdeme Prvú (1S) a Druhú (2S) knihu Samuelovu a zabruslíme aj do Prvej knihy Kráľov (1Kr).

„História sa opakuje“, tak znie jedno s dobou najviac vyskúšaných hesiel. V Biblii tomu nie je inak. V úvode 1S je opäť predpovedané počatie a narodenie jedného z budúcich vládcov Izraela. Napokon, samozrejme po zásahu Anjela, sa všetko uskutočnilo podľa predpovede. Samuel rástol do krásy a ako jediný si ctil a dodržoval pravidlá Hospodinove. Sám Anjel tlmočí rodine Samuelovej (1S:2:27), že sa Bohu nepáči ich správanie. Opäť sú však Hospodinove slová iba poslané po Anjelovi. Hneď v úvode (1S:3:1) sa doslovne píše: „Slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté.“ Neprítomnosť Boha je cítiť aj v zúfalom ťažení Izraelcov proti rivalom, Filištíncom, kedy si na pomoc do boja zoberú truhlu zmluvy. Tú som ja, ale samozrejme aj iní, rozoberal v súvislosti, že sa jednalo o nejaké technologické zariadenie. Izraelcom sa ani s truhlou nepodarilo zvíťaziť a dokonca o ňu prišli. Filištínci si truhlu zobrali ako vojnovú korisť, no bez patričnej obsluhy sa im s ňou nevodilo dobre. V 1S:5:6-9 sa píše: „Ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov (tam bola truhla umiestnená); a nivočil ich a bil vredami na zadnej čiastke tela, tak Ašdód ako aj celé jeho okolie ... Hospodin ranil mužov mesta od najmenšieho do najväčšieho tak, že sa im povyhadzovali vredy.“ Krásny popis choroby z ožiarenia, nemyslíte? Ešte sme ale neskončili, lebo aj po návrate truhly do Izraela umierali ľudia (1S:6:19): „Hospodin pobil mužov bétšemešských tých, ktorí pozerali do truhly ... pobil z ľudu sedemdesiatich mužov (Hebrejské texty uvádzajú 50 000).“ Napokon je truhla odnesená na vŕšok, kde sa o ňu začne starať posvätený, teda asi zaučený pracovník pre prácu so zariadením v truhle, Eleázár. Ľud Izraela vzdychá za Božou prítomnosťou ďalších dvadsať rokov, no po Hospodinovi stále niet ani stopy. Napokon sa Izraelu opäť podarí vyhrať nad svojim rivalom za pomoci zrejme Anjela, ktorý leteckým útokom zneškodnil Filištíncov (1S:7:10): „Ale Hospodin zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a predesil ich, takže utrpeli porážku.“ Po úspešných bojoch si Izraelský ľud žiada kráľa. Stáva sa ním Saul, dôležitá postava, ktorá sa neskôr odvráti od Hospodina. Saul vyhráva s Izraelom niekoľko dôležitých bitiek, z ktorých absolútne epickou, čo do počtu, to do veľkosti, musela byť bitka opísaná v 1S:13:5: „... tridsaťtisíc vozov, šesťtisíc jazdcov a ľudu také množstvo, ako je piesku na morskom brehu.“ Potom ako sa Saul odvracia od Boha je menovaný za kráľa slávny Dávid. V boji Dávida proti Goliášovi sa stretávame s jasným opisom bytosti, obra, ktorý skutočne jestvoval. Toto obrnené a obrovské monštrum bolo pýchou Filištínskeho vojska. Dávid, nebojácny panovník, sa mu však postavil. Pri čítaní 1S:17:37 si musíte položiť ruku na čelo a povedať si, že Dávid je blbec, ale naozaj odvážny blbec: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca.“ Čuduj sa svete, presne tak sa stalo. Goliáš z Gatu bol porazený v podstate jediným výstrelom z praku. Dávidovu slávu nezniesol Saul, ktorý sa s Dávidom naťahoval zvyšok Prvej knihy Samuelovej. Napokon umiera spolu so svojimi synmi pri ďalšej bitke proti Filištíncom.

Druhá kniha Samuelova sa začína smútkom Dávida za svojim, síce rivalom, ale aj tak kamarátom, Saulom a jeho synmi. Zaujímavá, opäť truhlovská story, sa uskutočnila v 2S:6:6-7, kedy sa popisuje zrejme určitý druh bezpečnostného zariadenia truhly, alebo náhla porucha. Pri transporte sa voly, ktoré voz s truhlou ťahali potkli a truhla, popísaná ako Boží hnev, zrazila k zemi jedného z mužov. Okamžitá smrť pri poruche zariadenia, tobôž využívajúceho jadrový zdroj, nie je ničím zvláštnym. Truhla napokon spočinula u ďalšieho posväteného muža, Óbed-Edóma Gatského. V ďalších častiach Dávid opäť víťazí nad nepriateľmi za absolútnej neprítomnosti Boha. Taktiež sa, zrejme ho kvôli niečomu tlačilo svedomie, vyrovnáva so Saulovými potomkami. Dávid si však napokon neudrží pred Hospodinom čistý štíť a zhreší. Dávid je napomenutý Božím poslom a opäť sa vracia do starých zabehnutých koľají. V podstate ako cez kopirák sa zjavuje Absolón, ktorý bojuje proti Dávidovi, no napokon umrie a Dávid za ním smúti. Zaujímavý je však opäť popis Filištínskeho vojska obrov (2S:21:15-22): „Vtedy Jišbí v Nóbe, ktorý bol z rodu obrov, ... Vtedy Sibbechaj z Chúše porazil Safa, ktorý bol tiež z rodu obrov, ... A zasa došlo k vojne v Gate. A tam bol obrovský muž, ktorý mal na rukách a na nohách po šesť prstov, ... , a pochádzal tiež z rodu obrov. ... Títo štyria (vrátane Goliáša) boli z rodu obrov v Gate a padli rukou Dávidovou a rukou jeho služobníkov.“

Dávid na začiatku Prvej knihy Kráľov umiera a začína sa epocha ďalších kráľov Izraela. Prvým kráľom, ešte inštruovaným Dávidom, je Šalamún. Áno, múdry Šalamún, ktorého inteligencia, ako inak, bola predpovedaná služobníkmi Hospodina. Šalamún vyrieši niekoľko naozaj závažných problémov naozaj bravúrne, až si vyžiada strach Izraela pred jeho múdrosťou (1Kr:3:28): „... a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.“ Potom ako je niekoľko krát vynesená Šalamúnova múdrosť až do nebies sa začína veľmi zaujímavá časť, zaoberajúca sa stavbou chrámu. Tieto state v Biblii som moc v obľube nemal, no tentoraz mi doslova padla sánka! 480 rokov po odchode Izraela z Egypta, v štvrtom roku vlády Šalamúna sa začína stavba chrámu. V 1Kr:6:7 je popísaná bezspojová montáž chrámu z hotových kameňov z kameňolomu. Popis krásne sedí na rôzne podobné stavby videné aj dnes po celom svete, kedy kamene do seba perfektne, bez iných spojovacích materiálov, zapadajú. Príklady takýchto stavieb a kameňov môžeme aj dnes vidieť napríklad v Puma Punku, či v Palenque. Sánka však padla ešte nižšie pri objavení čísla π. π je známa konštanta používaná najčastejšie na výpočet obvodu, či plochy kruhu alebo gule. Nadobúda hodnotu 3.14 s ďalšími stovkami desatinných miest. Podľa zdrojov na internete ho prvý krát vedeli používať starí Babylóňania asi 2000 rokov p.n.l., no skutočne zadefinované bolo až Archimédom 255 rokov p.n.l. a neskôr upresnené Ludolfom v roku 1596. V Biblii však jeho popis máme zachovaný dodnes, podľa mňa z oveľa starších čias (1Kr:7:23): „Ďalej zhotovili liate more; desať lakťov malo priemer od kraja po okraj a bolo dookola okrúhle. ... po obvode dookola mohla ho obopnúť tridsať-lakťová šnúra.“ Keď opomeniem samotný fakt, že netuším, čo za zariadenie mohlo byť „okrúhle kovové more“ (možno zrkadlo pre ďalekohľad) je popis čísla π takmer dokonalý. Obvod kruhu vypočítame ako súčin čísla π a jeho priemeru. Dnes by nám pri priemere desiatich lakťov vyšla šnúra s dĺžkou 31.4 lakťa čo je naozaj veľmi blízko tridsiatim lakťom. Po honosnom vyzdobení chrámu prišiel čas na dopravenie truhly zmluvy. Chrám bol z vnútra celý pozlátený, čo môže pokojne slúžiť ako ochrana pred rádioaktivitou. Ďalej si Šalamún počíta veľmi múdro a rozvážne, no ako to býva, všetko sa raz skončí. Po štyridsať ročnom panovaní umiera a je pochovaný vedľa svojho otca Dávida. Po Dávidovej smrti sa vystrieda na tróne Izraela niekoľko kráľov, no významnou osobou, božím mužom, sa stáva až Eliáš. Ten učiní niekoľko zázrakov, ako napríklad oživenie mŕtveho dieťaťa. Stáva sa tak jednou z hlavných postáv Prvej a Druhej knihy kráľov, o ktorej si povieme ale až nabudúce.

Stále je však cítiť neprítomnosť, povedal by som, pôvodného Boha, ktorý sa vyskytoval v 1M až 5M. Ojedinelé "Božie" zásahy pripisujem jednoznačne nejakým Božím sluhom, Anjelom ak chcete. Tí boli zrejme určení ako správcovia, prípadne bytosti zodpovedné za korigovanie ľudských dejín a hlavne činov. Zaujímalo by ma, či aj v súčasnosti sa na Zemi vyskytujú takéto bytosti a ak áno, ako v skutočnosti ovplyvňujú dnešný svet?
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE