5.7.2013
"BIBLIA V. – VYSPELÉ RIEŠENIA"
5.7.2013

Za posledné tri mesiace, kedy som ukončil písanie blogu s článkom Biblia IV. sa udialo nehorázne veľa vecí, ktoré ma ako človeka významne poznačili. Po asi dvojmesačnej pauze v čítaní Biblie som sa opäť do knihy kníh zahryzol a momentálne ju pevne zvieram vo svojich čeľustiach. Ukončením minulého „biblického blogu“ bola Prvá kniha Kráľov. Dnes si spolu prejdeme zaujímavosti a povedal by som, že aj podivuhodnosti Druhej knihy Kráľov (2Kr), Prvej a Druhej knihy Kronickej (1Kron, 2Kron) a po prejdení Ezdráša (Ezd), Nehemiáša (Neh) a Ester (Est) ukončíme našu púť historickými knihami Starého zákona. Vyučujúce knihy Starého zákona si necháme nabudúce.

Po Dávidovej smrti, ktorá sa odohrala ešte v Prvej knihe Kráľov si Boh za svojho muža, ktorý mal pomery v Izraely vrátiť do normálu vybral Eliáša. Ten hneď v úvode 2Kr, konkrétne v druhej stati opúšťa svojho pobočníka Elízea v honosnom štýle, kedy je doslova a do písmena vzatý „Bohom“ na nebesia (2Kr:2:1-12): „Keď mal Hospodin vyzdvihnúť Eliáša vo víchrici do neba... Vtedy vyšli prorocký učeníci, ktorí boli v Bételi k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu?... Zrazu, ako tak (Eliáš s Elízeom) išli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo, Elízeus to videl a kričal: Otče môj, otče môj. Vozy Izraela a jeho jazda!“ Čo je popísané v týchto niekoľkých riadkoch si vysvetlenie snáď ani nežiada (ak predsa, prečítajte si predchádzajúce články Biblia I.-IV.). Elízeus tým, že videl čo sa stalo s Eliášom získal Eliášov plášť a následne učinil niekoľko zázrakov. Mužovia Jericha mu následne odkázali, že voda v ich meste je nepitná. Pri minimálnom znečistení aké muselo byť vtedy sa zrejme jednalo nie o chemické, ale mikrobiálne znečistenie, ktoré sa dnes bežne odstraňuje zlúčeninami chlóru. Elízej prikázal (2Kr:2:20-21): „Prineste mi novú misu a položte do nej soli... Vyšiel k prameňu, vsypal doň soľ a povedal... Uzdravujem túto vodu.“ O akú soľ, či bežnú NaCl, ktorú je taktiež možné rôznymi spôsobmi previesť na radikál chlóru = dezinfekčný účinok, išlo alebo či išlo o nejakú inú zlúčeninu sa dnes už nedozvieme. Možností je však veľa. Potom ako pomohol Elízeus aj chudobnej vdove, prišiel ďalší z rady zázrakov v podobe umelého oplodnenia a následného oživenia svojho výtvoru (2Kr:4:8-35): „Povedal jej: Narok o takomto čase budeš objímať svojho syna... Keď chlapec vyrástol... potom zomrel... Potom vošiel do domu Elízeus... Zrazu chlapec sedem krát kýchol. Potom chlapec otvoril oči.“ Elízeus bol zrejme zručným aj v príprave jedál, nakoľko v 2Kr:4:38-41 sa píše: „Elízeus sa vrátil do Gilgádu. V krajine bol hlad... Jeden vyšiel na pole nazbierať (im neznámu) zeleninu... Ale len čo začali jesť, skríkli: Smrť je v hrnci... Vtedy (Elízeus) rozkázal: Doneste múky! Vysypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom, nech jedia! A v hrnci už nebolo nič škodlivého.“ Či sa v tomto prípade jednalo o sorpčné činidlo, ktoré z jedla vychytalo jedovaté látky, alebo priamo o antidótum, to sa rovnako nedozvieme. Isté však je, že Elízeus nezískal od božieho vyvoleného Eliáša iba plášť, no metaforicky povedané vedomosti a schopnosti vo vtedajšej dobe absolútne nepoznané. Elízeus vykonal ešte zopár podobných husárskych kúskov, no teraz sa posuňme ďalej.

Potom ako sa v Izraely opäť vystriedalo niekoľko kráľov, ktorí hrešili jedna radosť, jedného z nich, Chizkiju, postihla smrteľná choroba. Prorok Izaiáš ho však zachránil podivným spôsobom (2Kr:20:7): „Vtedy Izaiáš povedal: Vezmite figový koláč. Vzali a položili ho na vred; a uzdravil sa.“ Figy sú známe vysokým obsahom vitamínov, minerálov a cukrov. Obsahujú látky účinné proti rakovine či opuchom. Prorok sa však odvolával na Hospodina, ktorý mu pošepol návod na uzdravenie Chizkiju, teda opäť zásah od vyspelejšej bytosti s veľkými znalosťami. Na konci 2Kr Jeruzalém opäť padne a ľud Izraela sa musí popasovať s jeho stratou.

Prvá kniha Kronická (1Kron) sa začína rozpisom rodokmeňov v podstate všetkých väčších kmeňov a rodín v Izraely. Lévího potomkovia boli vyvolený, aby sa starali o Boží dom, v ktorom ležala Archa zmluvy. Medzi Dávidovými hrdinami sa vyskytuje aj Benájá, ktorý zabil päť lokťov vysokého Egypťana, ktorý mohol byť buď obor, alebo jedným z ich potomkov. Obri ako takí už boli v s Biblii spomínaní niekoľko krát práve v súvislosti s Dávidom. Knihy Kronické sú akýmsi zhrnutím doterajších potuliek s Bibliou. Opäť sa tu stretávame s chorobou z ožiarenia po zlej manipulácií s Archou, v prípade Uzza v 1Kron:13:10 a 2Kron:26:16. Staré známe burácanie a oheň pri Božej odpovedi z neba si môžeme prečítať v 1Kron:21:26. Druhá kniha Kronická sa začína Šalamúnom a končí zrejme jadrovým výbuchom. Dokonca je to úplne dotiahnuté do dokonalosti, nakoľko je povedaná aj dĺžka neobývateľnosti postihnutého územia, ktorá sa zhoduje s našimi vedomosťami (2Kron:36:19-21): „Potom spálili dom Boží, zrúcali hradby Jeruzalema, ohňom spálili všetky jeho paláce, čím zničili i všetky predmety. Tých, čo unikli meču, odvliekol do zajatia... aby sa splnilo slovo Hospodinovo... dokiaľ krajina náhradou nedostane všetky svoje sviatočné dni odpočinku. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.“

V Ezdrášovi som mal pocit, že začínal čítať odyseu o architektoch. Po návrate židov do Jeruzalema sa začína stavba chrámu Božieho. Je tu popísané zháňanie peňazí na výstavbu a ich transport, pri ktorom muži zhrešili a počali deti s cudzími ženami. Očistou im bolo ich opustenie aj s deťmi. Chrám sa samozrejme na radosť všetkých dokončil. Podobne stavebnícky to vyzerá aj v knihe Nehemiáš. Tu sa však opravovali rozpadnuté hradby Jeruzalema, ktoré boli stíhané rôznymi sabotážami. Napokon sa aj tieto podarí zrekonštruovať, najmä vďaka modlidbám k Bohu. Zaujímavou staťou, pri ktorej mi vybehol na tvári úšklebný úsmev je Neh:8:8: „Čítali z knihy Božieho zákona stať za staťou, vysvetľujúc zmysel; tak pochopili, čo sa čítalo.“ Je to vôbec prvý krát, čo niekto prostému obyvateľstvu, mimo Mojžiša, predostrel a hlavne vysvetlil božie zákony. Zrejme si všetci v dave povedali: „Ahá, to nemohli povedať rovno, že sa nesmie toto a toto (:-D).“

Posledná historická kniha Starého zákona sa nazýva Ester. Tá sa stala Ahasvérovou nasledujúcou, ktorá riadne miešala karty vo vtedajšom svete. V podstate jej pričinením boli vydané rozkazy na vyhubenie všetkých židov (Est:3:13). Tí sa však po spleti nedorozumení a zásluh medzi služobníkmi Ahasvéra, teda Mordochajom a Hámánom, oslobodzujú a na plnej čiare víťazia. Mordochaj sa napokon stal hrdinom, čo je zrejme za jeho zásluhy aj slabé slovo.

Nasledujúcu knihu Jóbovu, ktorá patrí už do rady výučných, si rozoberieme spolu s početnými Žalmami, Prísloviami, Kazateľom a Veľpiesňami nabudúce. Dovtedy však musím tieto kapitolky pozorne prečítať, aby mi opäť neušla žiadna zo záhadných, prípadne jasných, povedal by som nezrovnalostí s danou dobou. Ahoj nabudúce.

Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE