12.7.2013
"PRADENO"
12.7.2013

V mnohých kultúrach ľudskej populácie sa vyskytujú rôzne názory, aké je vlastne poslanie našich životov. Z biologického hľadiska sme organizmy, ktoré majú, tak ako všetky ostatné, za jediný skutočný cieľ rozmnožovať sa, teda zachovávať alebo zvyšovať svoj počet. Z náboženských aspektov sme tu preto, aby sme viedli usporiadaný život a po jeho konci sa mohli stretnúť so stvoriteľom, z environmentálnych zasa preto, aby sme zasvinili čo sa dá. Skutočný dôvod však v podstate nepoznáme. Veľa krát som rozmýšľal, čo má byť cieľom môjho života. Samozrejme určitý scenár sa vždy črtá: narodenie, vzdelanie, práca a rodina, dôchodok, smrť. Táto stručná osnova každého z nás je však obohatená o krásy, strasti a zaujímavé okamihy, ktoré sú pre náš život obohatením a akýmsi duševným palivom. Čo raz viac, sa však prikláňam k názoru, že nič sa nedeje náhodou.

V článku s názvom „Svet snov“ som rozoberal efekt, ktorý určite všetci poznáte, déja vu. Niečo robíte a odrazu máte pocit, že sa daná scéna už odohrala. Vtedy som to popisoval ako možný mostík cez časopriestor, ktorý je vytvorený našimi snami, s čím prakticky súhlasím doteraz, no je potrebné doplniť niekoľko vecí. Hneď to slovíčko časopriestor. Ak vôbec niečo podobné existuje, znamená to, že náš osud, naše pradeno, ktoré nasledujeme celý život bolo už utkané a teda naša púť na tomto svete má presne definovaný priebeh. Kým nebudeme vedieť cestovať v čase, sled udalostí, ktoré sú dopredu dané nebudeme vedieť nijako ovplyvniť. Môže to byť skutočne tak?

V mojom krátkom, zatiaľ dvadsaťtri ročnom živote som zaznamenal tak maximálne zo dvadsať déja vu, na ktoré si spomínam. Niektoré považujem za absolútne nevýznamné, no len čas ukáže, či daná vec, ktorú som vtedy spozoroval, neovplyvní môj život niekedy v budúcnosti. Naopak tu máme zopár déja vu, ktoré považujem za určitý, možno míľnik, v mojom živote. Pamätám sa na štyri také, ktoré sa vyskytli v pre mňa nejakým spôsobom zvláštnych alebo dôležitých chvíľach. Kritici by povedali, že je to vykonštruovaná predstava vášho mozgu, no ak niekto skutočne niečo podobné zažil, musí s istotou odporovať. Je to teda skutočne tak, že všetko, čo sa deje práve teraz sa v podstate už stalo? Je to iba minulosť pre moje ja o dvadsať rokov? Existuje moje budúce ja v tomto okamihu, len v inom čase? Táto posledná otázka znie mätúco. Ak si čas zoberieme ako priamku, teda rovnú líniu, ktorá sa nikde nezakrivuje ani neotáča a naša súčasnosť sa nachádza v bode A a bodu B dosiahne až za určitý čas, je jasné, že ak priamka zasahuje do budúcnosti a nekreslí sa súčasne s naším životom, oba body existujú v podstate súčasne. Existujú súčasne, ale nie v rovnakom čase. Opäť táto posledná veta hraničí s hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení. Ak však nejaké dva body existujú súčasne, dá sa medzi nimi vytvoriť spojenie. Či už pomocou spomínaných snov, ktoré si uvedomíme až keď sa daná udalosť skutočne udeje, alebo proste určitým zábleskom v našej mysli. Práve toto ma presviedča o tom, že skutočne existuje už naplánovaný priebeh udalostí, ktorý síce prežívam, no v podstate ho nedokážem ovplyvniť. Kniha bola už jednoducho napísaná a ja sa teraz nachádzam zhruba v jej tretine, teda aspoň dúfam, že už „nečítam“ jej posledné strany.

Ešte zaujímavejšou, povedzme špekuláciou, by mohla byť genetická pamäť. Ľudský genóm už síce je v súčasnosti zmapovaný, no pri niektorých (väčšine) z jeho častí netušíme na čo slúžia. Jednou zo zaujímavých, aj keď absolútne šialených, možností, by mohol byť zápis informácií do genetického kódu človeka z budúcnosti. Predstavme si, že v ten okamih, kedy spermia splynie s vajíčkom sa v závislosti od génov, ktoré nesú tieto pohlavné bunky, uskutoční prepis informácie z prostredia (budúcnosti) do genetického kódu, čím vznikne kompletná databáza nášho života. V podstate by niečo podobné znamenalo, že by sme si svoj život mohli prezrieť dopredu. Osoby, s ktorými sa stretneme, miesta, ktoré navštívime, či dokonca deti ktoré splodíme. Dnes už je možné podľa určitého usporiadania báz v genetickom kóde rozpoznať rôzne choroby, ktoré sa s danou pravdepodobnosťou vyskytnú počas nášho života. Hovorí sa samozrejme, že to záleží aj od vonkajších vplyvov, no keď sa nad tým zamyslíme, vonkajšie vplyvy opäť závisia od nášho správania, teda od genetického kódu. Je to proste začarovaný kolotoč, ktorý sa nám osvetlí až niekedy v budúcnosti.

Či už efekt déja vu, cestovanie časom, alebo genetická pamäť z budúcnosti, to všetko sú zatiaľ len dohady. Otázka však znie, koľko dohadov v ľudskej histórii bolo pôvodne s istotou vylúčených a neskoršie s pokorou prijatých, z dôvodu potvrdenia. Som zvedavý, či sa to za tie moje zostávajúce dve tretiny života aspoň trošku poodhalí, alebo budem môcť naďalej sledovať zaujímavé okamihy svojho života iba v súčasnosti.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE