31.7.2013
"HORMONÁLNE NARÚŠAČE"
31.7.2013

Odkedy začali tejto planéte kraľovať ľudia, ruku v ruke s ich vývojom šiel aj technický pokrok. Po veľkej priemyselnej revolúcií sa začali hromadne stavať závody na výrobu všetkého od ponožiek, cez plastové obaly až po automobily. V súčasnosti sa náš svet potýka s veľkým množstvom problémov, ktoré tento pokrok vyvolal. Jedným zo závažných a doposiaľ takmer vôbec neriešených problémov je obsah látok s estrogénnym účinkom v rôznych výrobkoch. Látky, ktoré vykazujú negatívnu estrogénu aktivitu nazývame endokrinné disruptory (ED), voľne preložiteľné ako narúšače hormonálneho systému. Práve im bude venovaný tento článok, ktorý by mal priniesť menšiu osvetu.

Na úvod by som mal snáď začať tým, kde sa tieto látky vyskytujú, aby ste zistili, či sa vás tento článok tiež týka. Estrogenné látky sa delia do štyroch skupín. Patria sem endogénne estrogény (v tele prirodzene sa nachádzajúce), fytoestrogény (prijímame ich z rastlín), mykoestrogény (nachádzajúce sa v hubách) a posledné xenoestrogény, ktoré boli vyrobené umelo, teda ľudskou činnosťou. Zatiaľ čo na prvé tri druhy je naše telo zvyknuté po tisícročia, kedy tieto látky majú pre ľudský hormonálny systém skôr priaznivý účinok, xenoestrogény sa veľmi často označujú práve názvom ED, teda ako látky schopné destabilizovať, prípadne narušiť hormonálny systém človeka. Patria medzi ne látky ako pesticídy (napr. DDT, ale aj dnes používané pesticídy), bisfenol A (prítomný v plastových výrobkoch, fľaše, sáčky, fólie...), deriváty stilbenu (farbivá), ftaláty (plastové výrobky, zmäkčovadlá), alkylfenoly (čistiace prostriedky, kozmetika) a mnohé iné polutanty (znečistenia) životného prostredia, ktoré sa do prostredia dostávajú spaľovaním fosílnych palív, priemyselnou výrobou, či poľnohospodárstvom. Významným, povedal by som, že priamym, zdrojom estrogénnych látok sú farmaceutické preparáty, v najväčšej miere však ženská antikoncepcia (etinylestradiol, estradiolvaleran, estradiol). Bohužiaľ, ak aj patríte medzi hŕstku šťastlivcov a nepoužívate ani jeden z vyššie uvedených výrobkov, ED sa vyskytujú aj v životnom prostredí. Rôznymi mechanizmami, napríklad výluhom alebo prchaním z plastových obalov, ženským močom, či používaním kozmetiky sa ED dostali do vôd. Bežne sa vyskytujú aj v zelenine a mäse (napríklad rastové hormóny pre zver - estradiol, estron, estriol). Expozíciu ED môžeme dnes už iba obmedziť, nie úplne vylúčiť. Minimalizáciou kontaktu s vecami, ktoré sú uvedené vyššie, znížite expozíciu (vystavenie) svojho organizmu negatívnemu účinku xenoestrogénov, ktorý je popísaný nižšie.

ED sú látky, ktoré zasahujú do normálnej biosyntézy hormónov, do prenosu signálov v ľudskom tele, prípadne do metabolizmu. Často sa jedná o látky lipofilné (rozpustné v tukoch), ktoré sú veľmi stabilné a dobre sa akumulujú v tukových zásobách. Expozícia môže teda nastať aj pri rýchlom schudnutí daného subjektu. V súčasnosti sú nám známe dva hlavné estrogénne receptory (ER) v ľudskom tele, konkrétne ERα a ERβ. V normálne fungujúcom organizme, bez expozície ED, majú endogénne estrogény spolu s ER na starosti riadenie expresie génov. Laicky povedané o vykonávanie informácie, ktorá je v našich génoch zapísaná, teda majú na starosti kompletné riadenie organizmu. Taktiež sú zodpovedné za prenos signálov v reprodukčných a nereprodukčných orgánoch, vrátane mozgu, pľúc, čriev, prostaty, maternice, pŕs, vagíny a srdca. Na základe sledovaní ER bolo zistené, že ER riadia správny vývin ľudského plodu v priebehu gravidity. Látky ako sú ED však vo veľa prípadoch prednostne interagujú s ER a vyvolávajú rozdielnu odozvu (popísané nižšie). Taktiež môže vzniknúť adukt ER-DNA, ktorý je iniciovaný práve ED, prípadne priamy adukt ED-DNA. Väčšina xenoestrogénov má nižší estrogény účinok, no nakoľko sa v ľudskom organizme v súčasnosti vyskytujú v oveľa vyšších koncentráciách ako pôvodné hormóny, vyvažuje táto skutočnosť ich účinok. Pravdou je, že ED pôsobia estrogénne v oveľa nižších koncentráciách ako je koncentrácia, pri ktorej sa správajú pre ľudský organizmus toxicky. Koncentrácie ED v ľudskom organizme boli skúmané v rôznych častiach sveta, pričom napríklad obsah bisfenolu A v ľudskej moči vo významných, už endokrinne účinných, množstvách bol zistený až u 90% populácie.

Globálne účinky ED na ľudský organizmus sú stále predmetom diskusií a výskumov. Existuje však veľké množstvo vedeckých publikácií, v ktorých sa zaoberajú práve efektom ED na rôzne, vrátane ľudského, organizmy. V tele rýb, ktoré boli exponované s ED, konkrétne s etinylestradiolom (0.1 ng·l-1), došlo napríklad ku poškodeniu ľadvín, pečienky a chybnej syntéze bielkovín, ktoré mali slúžiť ako stavebné jednotky vyvíjajúcich sa plodov. Aligátory v jazere Apopka na Floride trpeli po expozícií ED vývojovými poruchami a pstruhy v Ontárijskom jazere zase reprodukčnými problémami. Oxidačný metabolit estradiolu bol zase zodpovedný za rakovinové bujnenie v bunkách z prsných žliaz potkaních samíc, ktoré sú štandardom pre svoju veľkú zhodnosť s ľudskými prsnými bunkami. Rovnako boli dokázané mutagénne účinky oxidačných metabolitov ED na tkanivových bunkách z chrbtov samičiek myší. Mutagénne účinky prejavovali pri zvýšených koncentráciách ženské hormóny ako sú estradiol, či priemyselne vyrábané HPTE, ktoré je hydroxylovaným analógom DDT. Zvýšené koncentrácie aduktov ED s DNA oproti zdravým ľuďom boli zistené u ľudí, ktorí trpia rakovinou prsníka, prostaty, či leukémiou. Rovnako je preukázaná súvislosť medzi koncentráciou ED v krvi a zníženým počtom mužských spermií. U hormónu dietylstilbestrolu (DES), v minulosti používanému ako prevencia proti nechcenému potratu u žien, sa až neskôr prišlo na fakt, že dcéry matiek užívajúcich DES počas tehotenstva trpeli na rakovinu vagíny a synovia zase mali abnormality vo svojom reprodukčnom systéme. Známy to pesticíd DDT, ktorý sa hojne používal v polovici 20. storočia mal a bohužiaľ kvôli svojej stabilite v životnom prostredí aj má nepriaznivý vplyv na ženský reprodukčný trakt, kedy narúša tvorbu buniek v maternici a vývoj folikúl. Bisfenol A (BPA) zas úspešne stimuluje tok vápnika v bunkách hypofýzy a narúša správny vývoj ľudského plodu. Tetrachlórdibenzodioxín (TCDD) zas stimuluje rakovinové bujnenie v prsníkoch ako u myší, tak aj u žien, no rovnako pôsobí aj na génovú expresiu. Herbicídy atrazín a triazín úspešne zapríčiňujú tumory, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v prsníkoch pri mliečnej žľaze. Oba sú používané dodnes.

Vyššie som uviedol iba niekoľko príkladov z mnoha, na ktoré som narazil pri štúdiu článkov o ED. Zhrnutie by nám prinieslo, že ED ovplyvňujú živočíšny hormonálny systém, kedy stimulujú produkciu enzýmov, menia homeostázu organizmu, ovplyvňujú vývoj plodu, pôsobia mutagénne a úspešne zvyšujú riziko rakoviny. Vyhnúť sa im samozrejme úplne nedá, nakoľko sú prítomné doslova a do písmena všade, no vyradením niektorých faktorov (plastové fľaše a iné výrobky z plastu, hormonálna antikoncepcia, obmedzenie kontaktu s kozmetikou a inými chemikáliami) môžeme významne prispieť k predĺženiu svojho života a zvýšiť šancu na zdravý vývoj našich budúcich detí. Ako s touto vedomosťou naložíte je však už len a len na vás...

Zdroje:
[1] Shanle, E. K., Xu, W.: Endocrine Disrupting Chemicals Targeting Estrogen Receptor Signaling: Identification and Mechanisms of Action. Chem. Res. Toxicol. 24 (2011) 6-19.
[2] Kujalová, H., Sýkora, V., Pitter, P.: Látky s estrogenním účinkem ve vodách. Chem. Listy 101, (2007) 706-712.
[3] Pillon, D., Cadiou, V., Angulo, L., Duittoz, A. H.: Maternal exposure to 17-alpha-ethinylestradiol alters embryonic development of GnRH-1 neurons in mouse. Brain Research 1433 (2012) 29-37.
[4] Cavalieri, E. L., Rogan, E. G.: Unbalanced metabolism of endogenous estrogens in the etiology and prevention of human cancer. Journal of Steroid Biochemistry & Molecular Biology 125 (2011) 169-180.
[5] Zahid, M., Saeed, M., Ali, M. F., Rogan, E. G., Cavalieri, E. L.: N-acetylcysteine blocks formation of cancer-initiating estrogen-DNA adducts in cells. Free Radical Biology & Medicine 49 (2010) 392-400.
[6] Venugopal, D., Zahid, M., Mailande, P. C., Mezab, J. L., Rogan, E. G., Cavalieri, E. L., Chakravarti, D.: Reduction of estrogen-induced transformation of mouse mammary epithelial cells by N-acetylcysteine. Journal of Steroid Biochemistry & Molecular Biology 109 (2008) 22-30.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE