9.8.2013
"BIBLIA VI.: BOH UČITEĽ"
9.8.2013

Opäť nám od posledného biblického putovania ubehol nejaký ten mesiac a prichádza pokračovanie s poradovým číslom šesť. V súčasnosti sa nachádzam asi v 60% Biblie, teda vyzerá to, že článkov bude desať. Po zhltnutí Knihy Jóbovej (Job) som sa predieral všetkými, až 150-timi žalmami (Ž), aby som napokon skončil pri mne dnes už veľmi srdcu milých Prísloviach (Pr) a Kazateľovi (Kaz). Nakoniec som dočítal ešte Veľpieseň (Veľp), ktorá uzatvára Vyučujúce knihy Starého Zákona.

Na Knihu Jóbovu som sa skutočne tešil, nakoľko som o nej počul už od niekoľkých ľudí. Nie som hoden rozoberať Jóbovu psychickú rozpoloženosť, nakoľko som nič podobné neštudoval, no v skratke môžem s istotou povedať, že to bol oddaný veriaci, schopný za Hospodina položiť život. Ten ho v spolupráci (v podstate sa jednalo o spoluprácu) so Satanom skúša. Satan sa po skusoch po svete zhovára s Hospodinom a ten mu dohodí práve Jóba, pretože má o ňom len to najvyššie mienenie. Tvrdí Satanovi, že ani po tých najväčších ranách Jób neopustí svoju vieru a nebude sa rúhať. Satan teda konal. V prvom kole Jóbovi vyhubil rodinu, v kole druhom zase zničil majetok a napokon Jóba postihol smrtiacimi vredmi. Jób vedie dlhý rozhovor s tromi ďalšími osobami, s ktorými rozoberajú krutosť, alebo ak chcete milosť, Hospodinovu. Jób sa Boha v každom ohľade zastáva a ten ho nakoniec odmeňuje zdvojnásobením jeho majetku a obrovskými hodami s jeho blížnymi, ako sú sestry, bratia a jeho známi. Čo ma však zaujalo je opis Boha ako takého, ktorý vychádzal z Jóbových úst. Keby vám v súčasnosti niekto rozprával rovnaké slová, boli by ste presvedčený, že blúzni, alebo hovorí o inej, veľmi vyspelej, rase. Stačí si len prečítať Knihu Jóbovu a po krátkom zamyslení nad textom vám to nemôže ujsť.

Nasledujúcu časť, Žalmy, som neskutočne trpel. Z počiatku som si myslel, že sa bude jednať o zopár oslavných, alebo nejako inak ladených piesní, prípadne básní. V podstate som mal pravdu, len ich nebolo zopár, ale celých 150! Už pri tridsiatom žalme som si dookola v hlave opakoval: „Hospodin, Ty si môj pán... Si môj Boh, moje bralo... Aké slávne je Tvoje meno... Veď moje kroky“ a podobne. Proste čisté vymývanie mozgu. Našťastie mám silnú povahu a prehryzol som aj podobné táraniny. Ostatne ma však v žalmoch predsa len niečo zaujalo. Opäť sa tu opisujú veci, nie tak bežné v obdobiach minulých. V Ž:18:7-14 sa opisuje pristátie Hospodinovho plavidla: „V úzkosti svojej som volal na Hospodina, ... a môj krik pred Ním prenikol Mu k ušiam. Tu pohla sa a zatriasla sa zem a zachveli sa, pohli vrchov základy; lebo vzplanul hnevom. ... Naklonil nebesá a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. ... Zo žiary pred Ním oblaky Jeho prešli v kamenec, uhlie ohnivé.“ Ďalej v Ž:50:3: „...prichádza Boh náš, nemlčí; oheň pustoší pred Ním a vôkol Neho to veľmi buráca.“ Tak ako som spomínal v predchádzajúcich biblických článkoch, mal som pocit, že po Mojžišovej smrti Boh, alebo ak chcete iná entita vydávajúca sa za Boha, odletela a nechala nás ľudí bačovať na tomto svete osamote. Potvrdzuje to aj žalm 77, kde sa opisujú skutky Hospodinove z predchádzajúcich období a plače sa nad jeho dlhou, veľmi dlhou neprítomnosťou medzi ľudom. V žalme 104 sa opäť stretávame s opisom pristátia Boha: „... z oblakov si robíš povozy, na krídlach vetra sa uberáš. ... Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym.“ Najviac som však dostal zabrať so žalmom 119, v ktorom sa zhŕňali Božie zákony. Tento žalm bol asi najdlhší z pomedzi všetkých, nakoľko obsahoval až 176 veršov! Po úplnom znechutení zo žalmov, prišlo však náhle a veľmi príjemné vyslobodenie v podobe Prísloví a Kazateľa.

Od prísloví som očakával po zlej skúsenosti so žalmami presne to isté, len v ružovom. No hneď po prvom prísloví som pochopil, že to bude o niečom inom. V niektorých pasážach som mal pocit, že som to písal ja sám, nakoľko asi z 80-ich percent príslovia dokonale platia v mojom živote. Zaujímavé, že sa nimi riadim aj bez toho, aby som o nich doteraz vedel. Poďme si napísať niektoré, ktoré sa mi veľmi páčili. Pr:3:27: „Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci učiniť to.“ Pr:6:6-7: „Choď k mravcovi, leňoch, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. Hoci nemá kniežaťa ani dozorcu ani panovníka, chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu.“ Pr:6:16-19: „Šesť vecí nemá rád Hospodin a sedem je preňho ohavnosťou: pyšné oči, lživý jazyk a ruky, prelievajúce nevinnú krv, srdce, čo zákerné zámery snuje, nohy, čo chvatne bežia k zlému, falošného svedka, ktorý sipí lož a toho, kto rozsieva nesvár medzi bratmi.“ Najkrajšie a najpravdivejšie sa mi zdá Pr:8:10-11: „Prijmite moje napomenutie a nie striebro, poznanie radšej ako rýdze zlato. Lebo cennejšia je múdrosť ako korále a nevyrovnajú sa jej nijaké vzácnosti.“ Ďalej tu máme Pr:11:28, ktoré by kiežby platilo: „Kto si zakladá na svojom bohatstve padne, ale spravodliví budú pučať ako lístie.“ Pr:12:15: „Bláznovi sa zdá jeho cesta správnou, múdry však poslúcha radu.“ Krásne je aj Pr:12:19: „Pravdivé pery obstoja naveky, ale falošný jazyk len na chvíľu.“ Príslovie, ktoré možno najčastejšie porušujem, no snažím sa to eliminovať znie Pr:13:12: „Preťahované očakávanie spôsobuje v srdci bôľ, ale splnená túžba je stromom života.“ Nuž, niekedy si treba na splnenie túžby počkať... Pr:13:24: „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho ukázňuje.“ Veľmi dobré je aj Pr:14:30: „Pokojná myseľ je životom pre telo, ale žiarlivosť je hnilobou v kostiach.“ Príslovie, s ktorým sa 100%-ne stotožňujem znie (Pr:15:15): „Všetky dni bedára sú zlé, avšak radostné srdce má stále hody.“ Podobne aj Pr:16:16: „Nadobudnúť múdrosť je lepšie ako rýdze zlato a zadovážiť si rozumnosť je vzácnejšie ako striebro.“ Trošku možno Biblia zabŕdla aj do etikoterapie (Pr:17:22): „Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti.“ Pr:19:11: „Rozumnosť robí človeka zhovievavým a je mu cťou prehliadnuť prečin.“ Pr:20:3: „Je cťou pre človeka držať sa ďaleko od sporu a blázon je každý, kto vybuchne v hneve.“ Pr:24:5: „Múdry je mocnejší ako silák a rozumný je viac ako mocný...“ Príslovie o žene skutočne vytúženej sú Pr:31:10-12: „Kto nájde súcu ženu? Jej hodnota vysoko je nad korále. Srdce jej muža jej dôveruje a zisk mu nebude chýbať. Činí mu dobre a nie zle po všetky dni svojho života.“ A druhé Pr:31:25-27: „Sila a dôstojnosť je jej odevom a s úsmevom sa díva na budúci deň. S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenie. Dozerá na chod domácnosti a nejedáva z chleba lenivosti.“ Pokračovať by som mohol asi prepísaním všetkých prísloví, nakoľko sa naozaj s veľkou väčšinou plne stotožňujem.

Pokračujme však k sympatickému Kazateľovi, ktorý však na veci pozerá z trošku iného uhla pohľadu. Najdôležitejším a zrejme aj najpoužívanejším slovom v tejto kapitole je slovíčko „márnosť“. Všetko na tomto svete sa nezdá Kazateľovi dosť dobré. Poďme si ukázať zopár, mne veľmi sympatických, vyjadrení. Koreláciu s mojimi ako aj s archeoastronautskými teóriami vidím hneď v úvode Kazateľa, Kaz:1:9-11: „Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami. Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebude spomienky u tých, ktorí budú neskôr.“ Jedno obdobie môjho života by vystihovali nasledujúce verše, s ktorými však súhlasím dodnes, aj keď našiel by som si dnes už malú kontru (Kaz:2:16-17): „Pamiatka po múdrom ani po bláznovi netrvá naveky, v budúcich dňoch sa zabudne na všetko, - a - múdry umiera tak ako blázon. A vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všetko, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a honba za vetrom.“ Čo ma prekvapilo, je úplná rovnocennosť medzi ľuďmi a zvieratami, vyjadrená práve v Kazateľovi (Kaz:3:19): „Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý a všetko jednako dýcha. Lebo človek nemá prednosť pred zvieraťom; lebo všetko je márnosť.“ Veľké dementovanie neba ako kresťanského cieľu po tomto živote prišlo od Kazateľa v Kaz:9:10: „Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky ani poznania ani múdrosti.“ Oslava múdrosti v živote však prišla hneď v nasledujúcich veršoch (Kaz:19:16-18): „... Lepšia je múdrosť ako sila, ale aj múdrosťou chudobného pohŕdajú a nepočúvajú na jeho slová. Slová múdrych v tichosti vypočuté sú lepšie ako krik panovníka medzi bláznami. Lepšia je múdrosť než bojové zbrane.“ Ako som povedal, Kazateľ mi svojim síce flegmatickým, no úplne realistickým pohľadom na svet pohladil dušu a opäť mi zobral niekoľko viet z mojich úst.

Putovanie Vyučujúcimi knihami som ukončil Veľpiesňou, ktorá bola len ľúbostnou piesňou, v ktorej sa vyskytovalo množstvo výlevov, ktoré by v súčasnom dvorení sa žene zrejme neobstáli. Uvediem iba jeden, myslím si najreprezentatívnejší (Veľp:7:8-10), veď posúďte sami: „Si statná ako palma a tvoje ňadrá ako strapce hrozna. Pomyslel som si: Vyjdem si na palmu, zmocním sa jej kvetných strapcov. Nech sú tvoje ňadrá strapcami hrozna a vôňa tvojho dychu ako vôňa jabĺk. Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré opravdu lahodí môjmu milému stekajúc jemne po perách a zuboch.“

Ďalšia z biblických etáp je teda úspešne za mnou a v budúcom pokračovaní si rozoberieme prorokov, z ktorých som už načal Izaiáša. Ďakujem za výdrž pri dnešnom vyčerpávajúcom biblickom putovaní a ahoj nabudúce!
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE