10.10.2013
"BIBLIA VII.: OČITÝ SVEDOK"
10.10.2013

Nakoľko sa predo mnou rozvinuli stránky opisujúce svedectvá Izaiášove (Iz), Jeremiášove (Jer) a najmä Ezechielove (Ez) spolu so Žalospevmi (Žalosp), čaká nás dnes naozaj veľmi dlhá, ale myslím si, že veľmi pútavá cesta. Nejasností a hlavne svedectiev o povedal by som, že až ľudskom správaní sa Boha núdza nie je. Nezaháľajme teda a pusťme sa do toho!

Hneď v úvode proroka Izaiáša sa stretávame s „božskými vlastnosťami“, ktoré by Bohu ako takému prislúchať nemali. V statiach Iz:1:10-17 Izaiáš popisuje, ako má Boh doslova plné zuby neposlušnosti izraelského ľudu. Stretneme sa tu so slovami a spojeniami ako „neznášam“, „z duše nenávidím“, či dokonca „Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam“. Hneď v druhej stati sa popisuje Hospodinova veleba, ktorú jednoznačne beriem ako nejaký druh raketoplánu (Iz:2:2 a Iz:2:20): „V posledných dňoch, pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, ... z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou“. V stati Iz:6:1-4 som dostal dosť zarazený, čo musel Izaiáš vo svojich videniach vidieť. Popisuje: „...videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídiel. Dvomi si zakrýval tvár, dvomi si zakrýval nohy a dvomi lietal. ... V tom sa zachveli základy dverají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom.“ Po prečítaní Ezechiela sa mi však vyjasnilo, možno sa vyjasní aj vám neskôr v tomto článku. Keď mám zhrnúť v skratke popisy Izaiáša, jedná sa o sústavné vyhrážanie sa Boha ľudu, že ich zahubí ak sa nevrátia k jeho viere. V Iz:29:5-6 sa opäť popisuje príchod Hospodina: „V okamihu, náhle sa ti stane, že ťa Hospodin mocností navštívi hrmením, zemetrasením a veľkým hukotom, povíchricou a búrkou i plameňom žeravého ohňa.“ Neviem ako lepšie by som popísal pristátie alebo odlet raketoplánu so slovnou zásobou z pred nášho letopočtu. Navyše je v biblii popísaný Boží trón ako obežná dráha okolo planéty (Iz:40:22): „Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, - kým jej obyvatelia sú len ako kobylky -, Ten, ktorý rozvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie.“ Nájdeme tu avšak aj kázanie Hospodina cez Izaiáša, ktorého by sa mali držať ľudia aj v súčasnosti (Iz:58:9-10): „Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyselné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnosti a tvoja tma bude ako poludňajší jas.“ Trošku nelogické a do kontextu biblie nezapadajúce mi prišlo Božie prikázanie, ktorým si sám protirečí. V minulých statiach jednoznačne kázal stavbu niekoľkých chrámov na svoju počesť, ktoré prikázal postaviť ľudu podľa presných inštrukcií. Teraz však naopak tvrdí (Iz:66:1): „Nebesá sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh! Čo za dom by ste mi mohli postaviť?“ Kapitolka sa volá „Boh nepotrebuje chrám, ani poverčivú bohoslužbu“. V skutku čudné. Prejdime však na v poradí druhého proroka, Jeremiáša.

Jeremiáš mal podobne ako Izaiáš veľké množstvo videní. Opäť mu v drvivej väčšine Boh hovoril, že vyhubí ľud Izraela ak... Našli sa tu však aj momenty, kedy dokonalá bytosť akou je Boh, váha (Jer:9:8): „Nemal by som ich za to potrestať? – znie výrok Hospodinov“. Krásne slová z Božích úst však vyšli v Jer:9:22-23: „Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu – znie výrok Hospodinov“. Z druhej časti tohto výroku je jasné, že Boh už na našej zemi veľmi dlho nebol. Snáď sa raz naozaj vráti... Dôkazom je aj Jeremiášova otázka k Bohu (Jer:12:1): „Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady?“ Boh mu v podstate neodpovedal, iba hovoril o prijatí daných vecí ako sú, nakoľko sa vyhováral na neposlušnosť národa. Čo dodať? Možno len to, že boh vraví že nás nenávidí, presne o sedem veršov nižšie: „Moje dedičstvo je pre mňa ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím“. Ďalej tu máme zaváhanie všemocného a vševediaceho Boha v podobe nevedomosti (Jer:33:22): „Ako nemožno spočítať vojsko nebies a nemožno zmerať piesok mora...“ Takže pre Boha je niečo nemožné! Ďalej pokračoval v Jeremiášovi Boh s vyhrážkami proti ľudu Izraela, kedy nechal obsadiť sväté mesto Jeruzalem nepriateľom.

V Žalospevoch sa nad touto udalosťou a nad svojimi vinami v krátkosti rozplývajú obyvatelia Izraela. Ich modlitby však zostali bez efektu.

Prvý z prorokov, ktorý nehovorí len o videniach, no popisuje zážitky ako očitý svedok, či tvrdí, že dané slová na vlastné uši počul v prítomnosti Boha, alebo jeho vyslancov, je Ezechiel. Zástancami archeoastronautskej teórie na čele s Erichom Von Dänikenom najviac poprevracaný prorok, je aj pre mňa veľmi zaujímavým čítaním. Pri prechode cez jeho príbehy sa v hlave pohrávam s otázkou, ako môže niekto pri čítaní týchto riadkov pochopiť daný obsah inak, ako že Boh je bytosť, s neuveriteľne pokročilou technológiou, na ktoré Ezechiel iba ťažko, aj keď klobúk dolu, hľadal slová. Poďme sa teda pozrieť, čo Ezechiel doslova a do písmena zažil.

Najradšej by som sem prepísal celú prvú a druhú stať, no nakoľko by mi to zabralo veľa miesta, spravím len jej opis podľa môjho chápania veci. Potom ako prišiel burácajúci vietor zo severu i veľký oblak s jasom dookola, okolo ktorého blčali plamene a jeho stred vyzeral ako mosadz, vystúpili z plavidla štyri osoby. Tieto boli nezvyčajného zjavu. Mali krídla a vedľa nich pobehovali kolesá, ktoré boli v kolesách (gyroskop – aj dnes futuristické použitie ako antigravitačné zariadenie). Tieto sa spolu s bytosťami hýbali všetkými smermi, nahor, dolu, doprava aj doľava. Keď sa hýbali bol počuť šum a hučanie. Pod krídlami mali tieto bytosti ľudské ruky, no mali štyri tváre. Okolo nich bolo veľa ohňa a šľahali tam blesky. Hore nad oblohou bol trón, na ktorom sedela osoba. Trón mal podobu drahokamu a okolo neho bolo veľa ohňa. Tak vyzeral príchod slávy Hospodinovej. Potom mu Hospodin riekol: „Posielam ťa k národu, ktorý sa proti mne vzbúril. Hovor im moje slová, či už poslúchnu a či nie“. Toť úvod z Ezechiela. V stati číslo osem Ezechiel opäť popisuje čudný zážitok: „Dopadla tam na mňa ruka Hospodinova. Ale hľa, videl som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo. A potom vystrel akoby (akoby vypichujem) ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol ma do Jeruzalema...“ Božské videnia ja považujem za pohľad z hora, čo je fakt umocnený Ezechielovým popisom zdvihnutia medzi zem a nebo. Letel teda Ezechiel pred našim letopočtom? V Ez:9:1-11 sa popisuje priami príkaz na vraždenie od Boha, čo mi prišlo trošku kruté, od takej milosrdnej bytosti. V skratke: „Nato prišlo šesť mužov od Hornej brány ... a každý mal ničiaci nástroj v ruke (nie meč, nie kušu, ale nepopísateľný ničiaci nástroj). Uprostred nich bol muž, oblečený do ľanového rúcha a pri svojich bedrách mal písacie potreby... Sláva Boha Izraela sa vzniesla sponad cheruba... Vtedy zvolal na muža... Prejdi mestom, stredom Jeruzalema a označ znakmi čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenú pre všetky ohavnosti... (Ezechiel upozorňuje): Na vlastné uši som ho počul hovoriť tamtým: Prejdite cez mesto za ním a bite! Nech sa nezmiluje vaše oko, a nemajte súcitu. Vraždite starca, mládenca i pannu, dieťa i ženy, kým ich nevyhubíte. Avšak nepriblížte sa k nijakému mužovi, na ktorom je znak. Začnite od mojej svätine! A tak začali od mužov, starších, ktorí boli pred chrámom. A riekol im: Poškvrňte dom a nádvorie naplňte pobitými! ... A hľa, muž, ... ktorý mal písacie potreby ... povedal: Vykonal som, ako si mi rozkázal.“ Kruté? Nie, Boh je predsa milosrdný, či? Hneď po týchto jatkách Hospodin odlieta (Ez:10:celá). Opäť Ezechiel na vlastné oči videl rovnaké bytosti, aké popísal v úvode. Cherubi zdvihli krídla a priamo pred Ezechielovými očami sa vzniesli do neba v spoločnosti svojich kolies. Nad nimi (asi ako materská loď) bola sláva Hospodinova. Trošku satisfakcie dostal ľud v podobe ušetrenia spravodlivých v stati Ez:14:20, kedy Boh opisuje, že dobrákov a správnych ľudí ako Nóacha, Daniela alebo Jóba by nikdy nezahubil. (Naozaj už sa teším na návrat Boha. Veľa nás tu neostane, ak vôbec niekto.) Raz som čítal článok, ako si ľudia predstavujú Boha. Niektorí popisovali Mikuláša, no iní, medzi nimi aj cirkev hovorila o všadeprítomnej sile, teda nie osobe. To je hneď vyvrátené v Ez:20:5, kedy Hospodin hovorí: „Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som.“ Boh má teda ruku, nemyslím si, že po toľkých opisoch bytostí, ktoré boli popisované ako Boh by to bola obyčajná metafora. Ďalej sa Ezechiel zrejme dotkol starovekej Atlantídy, kedy popisuje Hospodinove vyhrážky spolu s (Ez:26:17): „Ako si zmizlo z mora, preslávené mesto, ktoré bývalo mocné na mori, ono i jeho obyvatelia, ktorí šírili strach na celú pevnivu“. Ďalšie poľudštenie Boha prichádza v jeho výroku (Ez:33:11): „Akože žijem – znie výrok Hospodina Pána - ...“ Boh prisahá na svoj život, teda je to živá bytosť? Zaujímavým odsekom je Ez:37:1-10, kedy popisuje akésy suché kosti, ktoré Hospodin obalí šľachami a mäsom, vdýchne do nich dušu, z čoho následne vzniknú noví ľudia. Ťažko povedať, čo je tým myslené. Nechcem preháňať s armádou robotov, ale možné je podľa mňa už všetko. Ezechiel bol ďalej „unesený“ Bohom k starovekému mestu, ktoré je v odekoch 40 až 48 popísané dokonale presne. Každá budova, každé nádvorie má presné rozmery a uhly. Spolu s hradbami a bránami je vysvetlený ich presný účel. Neviem, na čo by si niekto niečo tak presné vymýšlal, Ezechielovi verím, no až sa čudujem, že to starí prepisovači knihy kníh nevylúčili pre „nespôsobilosť“. Ezechiel je ukončený návratom Boha do daného mesta, kde opäť Hospodin prichádza s veľkým hukotom.

Ak si to celé rozoberiem, nechcem ani pomyslieť, čo sa tu všetko muselo diať. Na jednej strane je vidieť, že sme tu neboli sami a bytosti, ktoré tu boli a boli vyspelejšie, mali o nás potrebu starať sa, no na strane druhej sú to len bytosti, teda tvorovia, ktorých pohár trpezlivosti môže pretiecť po návrate späť na Zem. Možno sa to stane za rok, možno za sto, no som presvedčený, že sa to stane. Možno sa trošku bojím, ale zároveň v to aj trošku dúfam, pretože zmenu to chce. Uvidíme, čo nám prinesú ďalší proroci, no po dnešnom vyčerpávajúcom putovaní Bibliou sa s vami lúčim výrokom Arthura C. Clarka, ktorý sa vám určite po biblickom putovaní zapíše do pamäti!

"Two possibilities exist... Either we are alone in the Universe or we are not. Both are equally terrifying.”
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE