19.10.2013
"SEDEM MINÚT"
19.10.2013

Tak ako každému človeku, aj mne sa v hlave neustále premieľa kopa myšlienok. Mozog, myseľ alebo tieto prejavy duše teda beriem ako obrovské centrum môjho ja. Naposledy som sa nad touto skutočnosťou zamyslel včera, keď som vystúpil z električky a išiel som klasickou cestou do práce. Pokúsim sa opísať, čo sa v mojej hlave odohrávalo, nakoľko sa mi to riadne vrylo do pamäti.

Kráčam uličkou, bože zas prišla tá chvíľa, kedy iba počúvam a sledujem svoje myšlienky. Je toto normálne? Robí to aj niekto iný takto vedome? Hm, na tej stene je veru čudná prasklina, mali by ju opraviť. Tu to zas vyzerá akoby do tej steny nejaký debil, určite v noci a podgurážený alkoholom, boxoval. Vyzerá to, že pod omietkou je polystyrén, teda je mäkká a zapáčilo sa mu to. Tých stôp po pästiach je tu asi pätnásť. Ou, však to je to kaderníctvo, kde som hovoril, nech sa ide Saška spýtať na robotu. No, ešte prejsť cez cestu, super nejde žiadne auto. Bože, zase idem mimo prechod a porušujem zákon. Fuj, cítim nejakú spáleninu, asi to bude od brúsneho kotúča, ktorý použili v tomto rozostavanom dome. Dýchaj plytko Lukáš, nech sa ti čo najmenej bordelu dostane do pľúc. Ok, máš to za sebou, zase veľký nádych. ...ten superoxidový anión by teda mohol redukovať hydroperoxylový radikál. Jaaj, dnes bolo pekné doobedie :). Počasie, desiata aj prechádzka vyšli dobre... Tento chlap čo ide oproti má zase cigaretu. Áno, však prečo nie, odfúkni si práve, keď pôjdeš okolo mňa, však v pohode. Zadrž dych! Ešte tri kroky, už sa môžeš nadýchnuť. Hm, aj tak ešte cítim cigaretu. Obchod s numizmatikou, po každé si vravím, že sem niečo zbehnem kúpiť ocovi, ale ešte som ani nebol dnu. Fakt krásne nebo dnes, skoro žiaden mráčik. Joj, teplo mi je, rozopnem sa trošku. Nie, zips trošku vyššie, inak by to vyzeralo čudne. Ha, konečne si pamätám ako sa volá táto ulica, Lazaretská, Lazaretská, už to asi nezabudnem. Poisťovňa, tu som stál s autom, keď sme vybavovali babkin pohreb a čakal som na Lenku so Stanom. Opäť nejde žiadne auto, normálne že zelená vlna. Tety so psami, prečo toho jedného drží na rukách a ostatné dva skáču okolo nej? Počúvaj, niečo hovoria: „A ako sa volá? – Ninka.“ Ninka, kto dá psovi meno Ninka. Poznal som jednu Ninu. Bože, to bolo dávno, aj sme boli u nej v Pezinku s Vladom. Vlado, dlho som ho už nevidel, mal by som mu zavolať, ako prvý si spomenul na moje meniny. Zlatý. V tejto krčme majú stále tú akciu, že ak si dáš dve pivá medzi 15-tou a 17-tou, tak tretie máš zadarmo. Mal by som tam niekedy zbehnúť. Hm, sedí sa len vnútri, určite tam bude nafajčené. Ako sa zle vyjadrujú myšlienky slovami. Prousek vravel, že najlepšie ich vyjadríš hudbou. Neviem, očný kontakt sa mi zdá lepší. Podľa očí hneď vieš, ako sa človek cíti. ...fakt pekné modré oči, a ten úsmev... Však sme sa vlastne veľa krát rozprávali o toku informácií. Zase mi tu vybehne auto sprava. No, už ide, stoooj, stoooj. Dobre už stojí, môžem ísť. Park s deťmi, aj ja by som šiel na hojdačku, no ešte mám 5 minút, aby som bol v robote o štandardnom čase. Tento sa teda postavil, rovno na prechod, mamička s kočíkom by neprešla. Heh, v kvetinárstve majú už zelené krížiky, niekto spomínal, že má byť všech svätých. ...áno ten kostým spravím z plachty, bude to pecka... Čo sa to tam deje, prečo tam traja ľudia stoja nad niekým? Hm, asi zase nejaký... Počkať bicykel. Ou, riadne veľa krvi, idem tam, poviem im... Aaa netreba držia mu tú ranu na hlave, chudák vôbec sa nehýbe, možno je aj mŕtvy. Dobrý bicykel ale. Mal mať helmu, počkať, ani ja ju po meste nenosím, nie je povinná. Ako ho mohla tá oktávka zraziť, však tu nie je prechod, musel ísť mimo prechodu, zrejme riskoval. Tí ľudia vyzerajú, že už volali záchranku, idem ďalej, vyzerá to, že je v dobrých rukách. Už vidím dve zelené, na vzdialenejšom prechode, za chvíľku blikne aj tu. Jo, je to tam. Sranda, že na tejto strane je zelená asi len 10 sekúnd, kým tie ostatné sú aj pred aj po tejto ďalších 10. Dnes nikoho nestretnem po ceste? Ááá, Iduš, ja odbočím už tu, ona zase pôjde tou dlhšou trasou, teda tam sa stretneme. Zase presne podľa plánu, idem sa jej prihovoriť.....

Naozaj ťažko sa popisujú myšlienkové pochody, ktoré blúdia po mojej mysli. K tomuto stručnému úryvku, z asi siedmych minút mojich myšlienok, by bolo nutné ešte pridať neuveriteľné množstvo dát. Boli by nimi veci ako vône, ktoré som cítil, pocity a obrázky, ktoré sa mi vynárali pri jednotlivých myšlienkach, či aké zvuky som počul. Obrovské množstvo nezaznamenateľných dát inou technikou, ako našim mozgom. Samozrejme som zopár myšlienok, ktoré mi behali po mysli aj zatajil, pre ochranu seba a iných osôb. Dúfam, že ma po takomto výleve mojich myšlienok nebudete považovať za blázna, no naopak oceníte ponuku pohľadu do môjho ja.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE