1.12.2013
"BIBLIA VIII.: SYN BOŽÍ"
1.12.2013

V posledných niekoľkých týždňoch som opäť pokročil v záležitosti s krycím menom Biblia, teda vám opäť ponúkam zaujímavosti z tejto púte. Dnes bude toho zrejme ešte viac ako minule, pretože som nemohol prerušiť čítanie, nakoľko jednotlivé časti spolu významne súviseli. Preto si dnes skutočne iba v skratke dokončíme starý zákon prorokmi Danielom (Dan), Ozeášom (Oz), Joelom (Joel), Ámosom (Am), Abdiášom (Abd), Jonášom (Jon), Micheášom (Mich), Nahumom (Nah), Abakukom (Ab), Sofoniášom (Sof), Aggeusom (Ag), Zachariášom (Zach) a Malachiášom (Mal) a skočíme po hlave do nového zákona s evanjeliami podľa Matúša (Mt), Marka (Mk), Lukáša (L) a Jána (J), ktoré si interpretujeme podrobnejšie. Poďme teda na to.

Celkovo sa dajú popísať všetci proroci nasledujúci po Ezechielovi iba ako poslovia, ktorí strašia ľud, čo sa stane, ak nebude dodržiavať božské zákony. Našlo sa tu ale aj pár zaujímavostí. V Dan:5:5 sa opisuje zvláštna udalosť počas hostiny kráľa Bélšaccara: „V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala.“ Následne kráľ rozkázal, aby priniesli veštcov, Chaldejcov a astrológov, aby mu daný text preložili, no nakoľko (Dan:5:8): „Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, ale písmo nemohli prečítať, ani kráľovi podať jeho výklad.“ prichádza prorok Daniel, ktorý text prečítal a oznámuje kráľovi, že v texte stojí, že čas jeho kraľovania sa napĺňa. Zaujímalo by ma, prečo mal iba Daniel jediný schopnosť, alebo skôr vedomosť, prečítať dané, zrejme nie bežné, písmo, ktoré sa „len tak“ objavilo na stene kráľovstva. Ďalším zaujímavým počinom je trest za Danielove porušenie zákazu. Ten je hodený do jamy s levmi, ktorá je zapečatená kráľovským prsteňom. Na druhý deň však kráľ príde k jame a pýta sa Daniela, či ešte žije. Daniel mu odpovie (Dan:6:23): „Môj Boh poslal svojho anjela a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili...“ V skutku zaujímavé. Rovnako nesmiem zabudnúť spomenúť Danielove zvláštne videnia (Dan:7:1-12), kde popisuje, že videl z mora vystúpiť štyri zvieratá, z ktorých prvé bolo ako lev s orlími krídlami, druhé ako medveď s rebrami medzi zubami, tretie ako leopard so štyrmi vtáčími krídlami a napokon štvrté, pre mňa najzaujímavejšie, „strašné a hrozné a náramne silné“ zviera, ktoré „malo železné zuby, žralo, drvilo a zvyšok pošliapalo nohami. Bolo odlišné od všetkých zvierat, ktoré boli pred ním; malo desať rohov.“, na ktorých boli oči a ústa. Veľmi zvláštne stvorenie nemyslíte? Zaujímavé je aj stretnutie Daniela s Gabrielom, ktorý (Dan:9:21): „...priletel ku mne, dotkol sa ma v čase večernej pokrmovej obete... a povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie.“ Opäť sa tu, podobne ako v Ezechielovi však stretávame aj s mužom v ľanovom rúchu (Dan:10:9-21), ktorý nesie videnia Danielovi. Zaujímavý je však Danielov popis danej osoby. Hovorí vety ako: „Povedal som tomu, čo stál predo mnou...“ alebo „Vtedy sa ma znova dotkol ten, čo vyzeral ako človek...“ Prečo nepoužil výraz anjel, muž, prorok, alebo podobne? Nevedel danú bytosť jednoducho zaradiť? Muž v ľanovom rúchu sa vyskytne aj na konci Daniela, kedy sa vznáša nad riekou a prisahá Danielovi, že príde „koniec dní“. Opäť ťažko povedať, čo sa vtedy presne stalo (Dan:12:4-13).

Ďalší proroci v poradí Ozeáš (Oz), Joel (Joel), Ámos (Am) a Abdiáš (Abd), iba stále šírili hrozby za nedodržanie pokynov Hospodinových. V Jonášovi (Jon) sa však ukázalo niečo, čo vyzerá ako opis ponorky (Jon:2:1): „Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.“ Neskôr, po Jonášovej modlitbe, sa Jonáš dostáva z „ryby“ von (Jon:2:11): „I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem.“ V Micheášovi (Mich), Nahumovi (Nah), Abakukovi (Ab), Sofoniášovi (Sof) a Aggeusovi (Ag) sa opäť pasujeme iba s vyhrážkami, no v Zachariášovi (Zach) sa opäť dejú zaujímavé veci. V 1., 2. a 3. stati sú popísané videnia anjelov. V Zach:3:2 je popísaný iný Hospodin, ako je náš Hospodin: „Hospodin povedal satanovi: Nech ťa pokarhá Hospodin, satan! Nech ťa pokarhá Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem.“ Nič v zlom, ale máme tu dvoch Bohov? V tomto momente by ma cirkev ako taká zrejme ukrižovala, no máme tu čierne na bielom napísané to, čo som tvrdil v minulých článkoch o Biblii. Teda, že sa mi dlhšie nezdalo to, že súčasný Hospodin, nie je ten istý, ako ten, ktorý vyviedol izraelský ľud z Egypta. Myslím si, že síce malá veta v skutočne veľkej biblii, no veľmi významná! V stati 4 a 5 sa opäť popisuje videnie anjela. Nakoniec tu máme Malachiášia, v ktorom sa ale nič zvláštne nestalo. Podarilo sa mi teda konečne otvoriť po deviatich mesiacoch putovania prvé strany nového zákona.

Na úvod sa musím úprimne priznať, že som si o novom zákone myslel, že to bude iba spleť náboženských žvástov, lákajúcich veriacich k cirkvi. Keď sa na túto moju pôvodnú ideu pozriem s odstupom času, nemýlil som sa úplne, no ani som úplne nemal pravdu. Starý zákon som bral ako historické fakty a nový mal byť pre mňa iba súdok s fikciou. Už po prečítaní prvého evanjelia som pochopil, že som sa mýlil. Prvé evanjelium v novom zákone patrí Matúšovi (Mt). Hneď v úvode si tu môžeme prečítať rodokmeň Ježiša Krista, ktorý by podľa tradičnej cirkvi v podstate existovať nemal, nakoľko je Ježiš „syn Boží“. O živote Ježiša Krista som počul a videl veľa zaujímavostí. Jeho počatie bolo však vždy popisované ako vstup Ducha Svätého do jeho matky Márie. Preto som dostal obrovskú facku už na prvej strane tohto evanjelia. Doslova a do písmena sa píše (Mt:1:18): „Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom a prv, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého.“ Teda Mária ešte skôr ako Jozefa stretla, bola už tehotná. Dodatok „z Ducha Svätého“ beriem ako prípisok podľa údajného Jozefovho sna, kedy (Mt:1:19-20): „Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Matúšovo evanjelium beriem ako svedectvo, no napríklad v štvrtom evanjeliu – v Lukášovi (L), ktorý sám o sebe tvrdí, že dané udalosti nezažil, len sa ich snažil svedomito zozbierať od iných (vieme ako vedia ľudia prekrúcať), je jasný rozpor pri popise narodenia Ježiša Krista (L:1:26-31): „Potom... poslal Boh anjela Gabriela... k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef... Keď anjel vošiel k nej, povedal... Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš.“ Jasne sa tu píše, že až potom, čo Mária už bola s Jozefom, počala! Toto však dnes tvrdí cirkev ako taká, so 100%-nou istotou, nehladiac na Matúšove evanjelium. Vráťme sa však späť k Matúšovi. Popisuje veľké množstvo, tak ako aj iné evanjeliá, zázrakov, ktoré učinil Ježiš. Väčšinou sa jednalo o vyliečenie chromých, nevidiacich, oživenie mŕtvych alebo vyháňanie diabla. Zaujímavý je však spôsob akým Ježiš liečil. Nepoužíval, ako by sme to spravili dnes, teda lieky, prípadné nejaké pomôcky. Väčšinou stačilo, aby sa ľudí dotkol, prípadne aby sa ľudia dotkli jeho. Tieto liečebné popisy vysvetliť ani náznakom neviem. Či sa všetko dialo tak bleskurýchlo a iba samotným dotykom, to sa však rovnako nedozvieme. Nakoľko sa o Ježišove, povedal by som, služby zaujímalo veľa ľudí, vyvolil si dvanástich pomocníkov (Mt:10:1), ktorých určitým spôsobom zasvätil do liečebného a „zákonodarného“ postupu. Zaujímavý je však jeho výrok (Mt:10:5): „Týchto dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov nechoďte a do samaritánskeho mesta nevchádzajte.“ V podstate obral o možnosť pomoci veľkú skupinu ľudí, čo by, ako vyslanec Boha, ktorý by nás všetkých, ako to učí cirkev, mal milovať, robiť nemal. V Mt:11:25-27 sa popisuje veľmi zaujímavá skutočnosť, ktorá mi úplne koreluje s mojim tvrdením o „zápise informácií do genetického kódu človeka z budúcnosti“, ktorý som diskutoval v článku s názvom „Pradeno“. Píše sa tu: „...Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám... Všetko odovzdal mi môj Otec a nikto nezná Syna len Otec, ani Otca nikto nezná len Syn a komu by Syn chcel zjaviť.“ Je nepochybné, že Ježiš bol na svoju dobu veľmi múdry a vynaliezavý. Ľahko odbíjal neprajníkov, väčšinou slovne, kedy im nedal ani len šancu na smeč. Takto sa vyrozpráva napríklad z obvinenia, že lieči v sobotu (Mt:12:1-8). Ďalej tu máme zatajovanie informácií ľudu (Mt:13:10-11): „Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? Odpovedal im: Pretože vám je dané znať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané.“ Hlavne, že funguje tá rovnosť, že? Ďalej Ježiš niekoľko krát nasýtil stovky ľudí iba z niekoľkých chlebov, prípadne rýb. Tieto skutky sú popisované vo všetkých evanjeliách. Vysvetliť niečo podobné však ide len ťažko. Päť chlebov sa mu podarilo rozdeliť medzi 5000 ľudí a ešte nazbierali niekoľko košov omrviniek po delení. Rovnako ťažko vysvetliť chôdzu po vode, alebo chôdzu vodou, ako sa píše v pôvodnej hebrejskej biblii. Potom ako ostatní učeníci nastúpili na loď, strhla sa búrka. Ježiš ich nasledoval neskôr, no vznášal sa nad vodou, pričom prišiel až k lodi, do ktorej neskôr nastúpil. More sa potom upokojilo (Mt:14:22-33). Prvá zmienka o cirkvi ako takej sa nachádza v Biblii až v Mt:16:18 v Petrovom vyznaní Ježišovi: „...na tej skale vystavím si cirkev a brány záhrobia ju nepremôžu.“ Opäť však, vystavím cirkev sám sebe?! Nemá slúžiť ľuďom a byť zasvätená Bohu? Ježiš následne predpovedá svoju smrť niekoľkokrát. Zaujímavé je však „Ježišovo premenenie“ (Mt:17:2): „Tam sa premenil pred nimi (Petrom, Jakubom a Jánom) a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo sťa svetlo.“ Následne sa zhováral s Mojžišom a Eliášom, ktorí ako vieme sú už dávno z tohto sveta preč. Schválne nepíšem po smrti, ale jednoducho opustili Zem. Dokonca tu máme aj prejav Ježišovho hnevu, ktorý zničil figovník, z ktorého si chcel zajesť, no nenašiel na ňom žiadne figy (Mt:21:18-19). Zvláštne však, by som povedal, že až trošku na tú dobu futuristicky, je popísaný „Príchod Syna človeka“ (Mt:24:29-44): „...zatmie sa slnce, mesiac nevydá svetla, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať. A vtedy zjaví sa znamenie Syna človeka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a slávou velikou... Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou... a zmietla ich všetkých: Tak bude aj pri príchode Syna človeka... Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte!“ Ježiša po zlapení a ukrižovaní opúšťa jeho viera, aj keď mu Boh v podstate všetko predpovedal (Mt:27:46): „...Bože môj, prečo si ma opustil?“ Vzkriesenie Ježiša je najlepšie a povedal by som aj najdôveryhodnejšie, čo súdim na základe po skúsenostiach s Bibliou, práve v Matúšovi (Mt:28:1-3): „...prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh.“ Jasný, tak ako v predchádzajúcich častiach Biblie, prílet pokročilejšej entity. Zaujímavé však zostáva, že v ostatných evanjeliách sa nič podobné nespomína, iba proste odvalený kameň a prázdny hrob.

V evanjeliách Marka (Mk), Lukáša (L) a Jána (J) je popisované všetko odznova. Niečo je oproti Matúšovi iné (napríklad príbeh so sviňami (Mt:8:28-34 vs. Mk:5:1-20)), niečo pridané, niečo ubraté. Je tu však zopár zaujímavostí. V Markovi sa niekoľko krát zjaví oblak na nebi, z ktorého ide hlas (Mk:1:10): „(Ježiš)... videl nebesá roztvorené a Ducha, ktorý zostupoval na Neho ako holubica; a z neba zaznel hlas:...“, či (Mk:9:7): „Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas:...“ Je jasné, že Ježiš nebol jediným liečiteľom v okolí, nakoľko sa píše (Mk:9:38): „...Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami...“ Je teda možné, že časť zo zázrakov tak hojne popísaných v Biblii ani nepatria samotnému Ježišovi, ale niekomu podobne „vzdelanému a zasvätenému“. V Markovi sa vzkriesenie Ježiša opisuje len tak, že spomínané Márie prišli k hrobu a našli daný kameň už odvalený, čo je zase v rozpore s Matúšovým evanjeliom (Mk:16:1-4). Ježiš sa tu po vzkriesení zjavil, no však „v inej podobe“ (Mk:16:12). V akej, zostáva tajomstvom.

Rovnako v Lukášovi, ktorý ako som už spomínal nezažil dané udalosti, len ich „znova dôkladne zistil“ od národa (z rečí), sa popisujú oblaky, z ktorých vychádzajú hlasy. Lukáša však beriem iba ako novinára, síce s dobrým úmyslom, no z nedôveryhodnými, ani nie svedkami, skôr rozprávačmi, ktorí mali príbehy z druhej ruky. Krásnym však príbehom, ktorý vám vrele odporúčam je príbeh „O skromnosti a pravej pohostinnosti“, ktorý sa nachádza v L:14:7-23. Naozaj stojí za prečítanie :). V Jánovi sa rovnako opakujú všetky udalosti, no malý rozpor som našiel v tvrdení, že Boha nikdy nikto nevidel (J:1:18). Zrejme nebol oboznámený s príbehmi zo starého zákona, kde by som povedal, že je osobných stretnutí s Bohom ako maku. Na záver malou predzvesťou, možno, križiackych výprav mi prišla stať v J:16:2-3: „Vylúčia vás zo synagóg, áno, prichádza hodina, keď každý, kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži. A budú to robiť preto, že neznali Otca, ani mňa.“ Cirkev v minulosti vpodstate vytlačila ľud z Božích stánkov, a počas krížiackych výprav prikázala, bez poznania Boha, vraždiť v Jeho mene.

Po dnešnom skutočne vyčerpávajúcom putovaní Bibliou sa chystám načrieť zo stránok Skutkov apoštolov, čím plynule prejdem do vyučujúcich kníh nového zákona. Teším sa nabudúce!
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE