5.1.2014
"ŠĽACHTENÁ RASA"
5.1.2014

Hneď v úvode musím uviesť moje znepokojenie z toho, že by tento článok mohol byť chápaný ako nejaká propaganda árijskej rasy, alebo nebodaj ako totálne antihumanistický a z náboženského hľadiska určite poburujúci, článok. Možno sa budem veľmi blížiť, v niektorých mojich tvrdeniach k tejto veľmi tenkej pomyselnej hranici, no rozhodne nechcem byť chápaný a označovaný za nejakého druhého Dr. Mengele.

Nedávno som mal dosť nevinný, aj keď v tomto kontexte použiť slovo nevinný skutočne vyznieva čudne, rozhovor o potratoch, eutanáziách a trestoch smrti. Poviem vám to rovno od podlahy, ja som za. Pokúsim sa teraz rozobrať moje myšlienkové pochody a pôjdem ešte aj trošku ďalej. V dejinách ľudstva sa človek, ako dominantný tvor na tejto planéte, snažil vylepšovať každú vec, na ktorú siahol. To platí v podstate dodnes. Stále vylepšujeme rôzne zariadenia, snažíme sa vypestovať lepšie potraviny, či vychovať dobytok s väčším množstvom mäsa. Presne rovnako to je so šľachtením zvierat, kde si za najlepší a zrejme aj najbližší príklad môžem zobrať psov. Dvaja papieroví psi, teda psy so známym rodokmeňom a hlavne genetickou výbavou, sa môžu spolu spáriť, kedy produktom ich lásky je niekoľko šteniatok. Tieto šteniatka následne prejdú selekciou. Ak je nejaké z nich poškodené, trpí chorobou, alebo má proste len jedno ucho v inej polohe ako má mať podľa štandardov, okamžite je „vylúčené z rodokmeňa“ a stráca nárok na ďalšie „oficiálne“ rozmnožovanie. Tento defekt, ktorý sa na ňom objavil, by mohol teda spôsobiť „zašpinenie“ genetického materiálu, ktorý je po niekoľko desiatok, ak nie stoviek, rokov šľachtený. V súčasnosti sú rovnako veľkým hitom geneticky modifikované organizmy, tzv. GMO. Najviac to našinec pociťuje v potravinách, kedy drvivá väčšina rastlín je geneticky modifikovaná. Takpovediac, ľudstvo vylepšuje gény daného organizmu, aby bol odolnejší voči okoliu, prijímal viac oxidu uhličitého a dusíka a teda rýchlejšie rástol, prípadne, aby dokázal dlhšie vydržať bez vody. Áno, vylepšujeme čo sa dá. Ako to je s nami ľuďmi?

Odkedy, neodpustím si slovíčko „údajne“, náš druh, teda Homo sapiens sapiens, vyšiel pred približne sto tisíc rokmi z africkej oblasti a rozmohol sa postupne po celom svete, rástol aj jeho záujem po poznaní. Poznanie považujem za hlavný dôvod nášho bytia na tomto svete. Odkedy bol použitý prvý nástroj, nakreslená prvá jaskynná maľba a prvý krát skrotený oheň, išlo ľudstvo neúprosne smerom hore. S tým by mal súvisieť aj vývoj ľudského mozgu. V súčasnosti má mozog priemerného človeka približne 1400 gramov a jeho využitie z objemového hľadiska je pri plnom výkone tejto koruny centrálnej nervovej sústavy maximálne 10 %. Dobrou otázkou zostáva, na čo nám je zvyšných 90 %? Zo sveta sú známe prípady, kedy ľudia prišli o veľkú časť mozgu, dôsledkom vyoperovania nádoru, či nehody a fungovali v živote aj naďalej. Tých ich funkčných 10 % totiž nebolo zasiahnutých. Rovnako známe je aj veľké množstvo stavieb a vynálezov, ktoré sa datujú do desiatok až stoviek tisíc rokov p. n. l., ktoré by sme ani so súčasnou technikou a poznaním nevedeli zreprodukovať. Nie je teda možné, že naopak nie múdrieme, ale hlúpneme? Čo by to bolo za skvelý nález, keby bol objavený mozog naložený vo formaldehyde alebo lebečné pozostatky človeka z obdobia jury? Dodám len jedno, mnohé by to vysvetlilo. V súčasnosti sa ľudstvo má dobre, možno až nad pomery. Bývame v dobre zateplených domoch, v podstate nepoznáme prirodzeného predátora a potravy a vody (rozvinuté krajiny) máme zatiaľ dosť. Máme vôbec nutnosť sa ešte vyvíjať? Nezastavili sme si svoju evolúciu takto umelo sami? Ja hovorím jednoznačné áno! Človek, ako produkt dnešnej doby nepotrebuje rozmýšľať, nepotrebuje loviť, ba dokonca sa ani nemusí obávať o svoj život. Nemá preto dôvod zdokonaľovať svoju taktiku, prípadne vymýšľať nové stratégie získania potravy. Pomaly teda môže upadnúť do letargie, sadnúť si do svojho pohodlného gauča a oddychovať na úkor svojej inteligencie. Je pravda, že ak sa pozrieme na štatistiky, máme obrovský nárast, povedal by som, študovaných ľudí. Stredné a vysoké školy s dnes už minimálnymi nárokmi chrlia absolventov v snahe získať čo najviac peňazí. Každý deň sa stávam svedkom rôznych indivíduí, ktoré sa potĺkajú znudení po meste, v ktorom žijem. Stavím sa, že tá hŕstka, ktorá má inteligenčný kvocient (IQ) nad priemernú hodnotu 105, bude mať tak maximálne zo tri deti, no tá, z pohľadu inteligencie spodina, ich úspešné prekoná s počtom štyri a viac. Trend dnešnej spoločnosti je teda taký, podporovať sociálne slabších, s najväčšou pravdepodobnosťou geneticky horšie vybavených, ľudí. Ak zvládame jednoduchú matematiku, tak dvaja ľudia s IQ rovným 80 budú mať 4 deti, pričom ľudia s IQ cez 105 budú mať 2 deti. Ak si zoberieme rovnaký priebeh u ich potomkov, dáva nám to už pomer 16 ku 4 v ďalšom rade 64 ku 8 a tak ďalej.

Súčasná náuka o etike prípadne iné humanitné vedy nám nedovoľujú nijako zakročiť. Limitovanie počtu detí (sterilizácia, potraty, eutanázia silne postihnutých detí/ľudí) sú drastickým, aj keď by som povedal, že jediným riešením. Ak si všimnete, zatiaľ som hovoril síce o ľuďoch s nižším IQ, ale vôbec nie o ľuďoch s nejakým defektom. Týmto je rovnako dovolené množiť sa bez obmedzenia a šíriť teda svoje „defektné“ gény ďalej do prostredia. Znie to drsne, uznávam aj ja sám, no ak sa nad tým zamyslíte, je to tak. Táto tabuizovaná téma by sa proste mala riešiť. Nie je to také zlé, poviete si. No aké to bude za 100, 200 možno 300 rokov? Počet menej inteligentných ľudí bude stále stúpať, pričom tá hŕstka ľudí s mocou ich bude podľa etických kódexov aj naďalej podporovať. Ak si zoberieme priemerného človeka, jeho mozog po odžití svojich sladkých 70-ich rokov vyzerá zdevastovane. Mozog napríklad Alberta Einsteina, ktorý sa považuje za jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia, vyzeral aj po jeho smrti (76 rokov) ako mozog mladého človeka (tkanivo, množstvo neurónov). Funkčnosť svojich viac ako 12-ich miliárd neurónov totižto neustále preskúšaval myslením. Otázkou znie, či niečo núti dnešného „obyčajného“ človeka rozmýšľať? Potom ako skončíme cestu vzdelávacími inštitúciami naskočíme do kolotoča práca – rodina – deti – prípadne zábava. Málo je toho, nad čím sa potrebujeme v súčasnosti zamyslieť.

Dnes je hlavným cieľom vo výchove detí a mládeže vybudovať z nich zdravých jedincov, teda hlavne budovať ich fyzickú stránku. Úroveň poznania aj napriek všetkým snahám stagnuje, ak pomaličky neklesá. Samozrejme, fyzické zdravie je veľmi dôležité, veď stále platí, v zdravom tele zdravý duch, no možno by to malo platiť aj obrátene. So zdravým duchom, zdravé telo. Mnohokrát zabúdame na to, že vlastnou mysľou môžeme ovplyvniť funkciu svojho organizmu. Aj v prípade obyčajnej chrípky hneď siahame po prostriedkoch s analgetickým účinkom a teda neriešime problém vlastným umom, iba sa v podstate sami klameme. Toto z nás vychovala doba. Ľudí, ktorí nevedia a tým pádom, aj keď nevedome, klamú samých seba. Ja dnes ľudí triedim do štyroch kategórií. Tí čo vedia a starajú sa, tí čo vedia, ale kašlú na to, tí čo nevedia, ale chcú sa dozvedieť a tí, čo nevedia a je im to jedno. Pod slovíčkom vedia si predstavte všetko. Od toho z čoho sa skladá vaša potrava až po to ako docieliť spokojný a usporiadaný život.

Riešením, ktoré sa priamo ponúka je podpora ľudí v prvých troch kategóriách, no najmä tých, ktorý vedia a starajú sa, prípadne podpora tých, čo vedia, ale kašlú na to, aby svoj postoj prehodnotili. Často vidím v električke kampane ako prispejte deťom do Afriky, možno sa tam ukrýva nový Einstein. Hovorím si, počkať. Dám milión eur stotisíc deťom v Afrike (10 eur na dieťa) a možno z nich tých 10 eur vytrhne jedného Einsteina – nepravdepodobné. Alebo zoberiem rovnaký milión eur a dám ho na vzdelanie tisíc detí (1000 eur na dieťa), ktoré majú už aspoň základné vedomosti, ako čítanie a písanie – vyššia pravdepodobnosť nájdenia nového Einsteina. Samozrejme, opäť silne nehumánne voči chúďatkám deťom (bez sarkazmu).

Nemám, nechcem a ani nikdy mať nebudem (v záujme veľa ľudských životov) možnosť súdiť, kto má a kto nemá právo žiť. Isté je len jedno. Každý, nech už má akékoľvek zázemie, má právo na vzdelanie. Každý má rovnako právo na to vybrať si okolie ľudí, ktoré ho bude ovplyvňovať a rovnako každý má nárok si vybrať svojho budúceho partnera, s ktorým buď prispeje, alebo neprispeje do pokusu o „vyšľachtenie“ lepšieho ľudstva...
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE