20.1.2014
"REPORT: „ČIERNY SVET“"
20.1.2014

Článok obsahuje prvky čierneho humoru. Berte to ako varovanie...

Súčasnosť. Krásne to obdobie ľudskej evolúcie. Páni tvorstva, ľudia, sú silne zakotvení na tejto planéte. Majú predsa už niekoľko desaťtisíc rokov dlhú tradíciu. Písmo poznajú už cez päťtisíc rokov a pred sto päťdesiatimi rokmi dokonca úspešne začali používať elektrickú energiu. Vývoj a „prirodzený“ vývin z nich učinil to čo práve sú, teda jedinečnú zložku tohto sveta, ani nie zvieratá, ani nie rastliny, proste ľudia. Toto označenie si dali síce sami, no úplne oprávnene. Teraz však, viac ako po stotisíc rokoch to vyzerá, že ich spoločnosť silno upadá. Nie je to tak dávno, keď pred niekoľkými desaťročiami objavili prístroje, ktoré nazvali počítače, alebo počítacie zariadenia, ktorými si uľahčujú množstvo činností a urýchľujú svoj výskum. Hŕstka ľudí, ťahajúca zvyšok ľudstva dopredu, ale nestačí na vyváženie silného nepomeru vzdelaných a nevzdelaných ľudí. Dokonca aj v oblasti ich života, ktorú by som nazval ako komerčne najpopulárnejšou, teda sledovanie osudov športovcov, hercov prípadne iných známych osobností sa prejavila silná stagnácia. Keď si zoberieme staré dobré Slovensko, ktoré bolo vždy názorným odrazom spoločnosti, čo sa absolútnej priemernosti týka, nájdeme tu hneď zopár príkladov. Teraz sa tu na Zemi píše rok 2014. Napríklad taký Pavol Demitra, známy to slovenský hokejista, už vyše dvoch rokov nedal gól, herec Michal Dočolomanský už dlho nezopakoval svoje famózne vystúpenie vo svojej priam kultovej role v divadelnej hre Na skle maľované a jediná menšina ťahajúca množstvo ľudí v tejto krajine začína pociťovať vyčerpanie genofondu, čím sa spomaľuje, síce zatiaľ nie moc badateľne, rozkvet tohto inak skvelého národa. Rovnako smutnou skutočnosťou je, že národ ako taký, stále neprišiel na možnosť revolúcie. Vedenie štátu, teda politici, ktorých ľudia volia v časovom intervale štyri roky, niekedy aj menej, keď sa politici až príliš často hádajú, sa v podstate vôbec nezmenilo. Ako návštevník sa len čudujem, prečo to vlastne robia, keď iba obmenia zopár ľudí, prípadne odoberú alebo pridajú niektorému z nich nejakú funkciu. Politici sú tu rozdelení do tzv. politických strán, teda útvarov, ktoré majú svoju ideu, za ktorou si bezhlavo idú. Zvláštnym javom je, že aj keď sa všetci nachádzajú v jednom štáte, bojujú proti sebe ako tí najväčší rivali. Denno-denne na seba vyťahujú špinavosti z minulosti a hľadajú chyby v návrhoch tých, ktorých získali väčšinu hlasov. Prečo sa nezjednotia a neťahajú, ako sa na Slovensku hovorí: "za jeden povraz", zostáva pre mňa záhadou. Zvláštnym, povedal by som orgánom, umiestneným vnútri štátu, ale právami značne prevyšujúci štát samotný, je cirkev. Na Slovensku je najviac rozšírené kresťanstvo (pokračovatelia nášho Mojžiša). Aj toto na prvý pohľad jednotné združenie sa však delí na niekoľko podkategórií, ktoré si niekedy až chaoticky odporujú. Veľmi zvláštny, nech už sa ktorejkoľvek časti tejto cirkvi týka je samotný rituál prijímania nových ovečiek (myslí sa tým ľudí). Toto realizujú v drvivej väčšine ešte pred dosiahnutím samostatného myslenia daného jedinca a teda črtajú kontúry jeho budúcnosti bez jeho vedomia. Daný subjekt potom už pod vplyvom veľkého množstva seáns, ktoré absolvoval v útlom veku, nie je väčšinou schopný rozmýšľať nad vecami s otvorenou mysľou. Skutočne veľmi čudný svet, toto Slovensko, táto Zem. Rovnako čudným sa mi zdajú byť aj priority ľudí, žijúcich na tomto svete. Jediným skutočným cieľom ich žitia sa stala materiálna stránka. Celý život sa naháňajú za peniazmi, prípadne iným hmotným majetkom, pričom úplne zabúdajú na to, prečo tu vlastne sú. To som vlastne zabudol zmieniť. Stále si ľudia hovoria, že netušia, prečo vlastne žijú, aký je ich cieľ a podstata v tomto vesmíre. Keď som sa dozvedel tento fakt, zostal som dosť zarazený, ako niekto niečo takéto nemôže vnímať. Ľudia sú však málo vnímaví, kedy sa nájde len hŕstka ľudí, ktorá prijíma informácie z okolia, no aj to nie v plnej miere. Ostatných zaujíma, ako som už zmienil iba materiálna stránka veci. Neviem teda, či majú nádej na postup do ďalšej kategórie, pod tiažou týchto dôkazov.

Aby som však nehovoril len o záporoch, musím podotknúť aj určité pokroky, ktoré sa začínajú pomaličky uplatňovať v tejto nešťastnej populácií. Za posledných asi dvadsať rokov si uvedomili ľudia tejto planéty, že hrubá sila a hlavne ťažký priemysel, ktoré sú v úplnom rozpore s prírodou, čo je pomenovanie pre všetko, čo nebolo vytvorené týmito ľuďmi, treba nejako korigovať. Po zavedení odborných výrazov ako ekológia, environmentalizmus, či trvalo udržateľný rozvoj, zaviedli aj pomerne prísne kvóty na vypúšťanie plynných, kvapalných a tuhých odpadov, ale aj energických emisií, čím zvýšili úroveň života a znížili zaťaženie okolia. Naopak na druhej strane podporujú liečbu chorôb (to znamená zlyhanie určitej funkcie organizmu, neviem ako sa im podarilo dosiahnuť takýchto defektov) rôznymi medikamentmi, ktoré pomáhajú navrátiť organizmus do pôvodného stavu. Znova sa však jedná o dvojsečnú zbraň, kedy daný liek síce potlačí príznaky choroby, čo danému subjektu pomáha žiť normálny život, no nerieši príčinu. Týmto sa opäť daná populácia vystavuje paradoxne a nevedome riziku skrátenia svojho života, ktorý aj tak v maxime dosahuje iba úbohých 90 rokov. Veľkou neznámou mi však zostala činnosť, ktorú ľudia popisujú slovom láska. V rýchlosti, aj keď sa jedná o veľmi komplexný problém, by sa dala popísať ako sympatie k niektorým vlastnostiam človeka opačného pohlavia (aj keď som si už všimol aj zopár výnimiek). Pri tejto činnosti dochádza medzi dvoma partnermi k úplnému potlačeniu averzie voči charakteristikám partnera, ktoré by človeku v normálnom prípade nevyhovovali. Toto považuje ľudská civilizácia za jednu z najdôležitejších súčastí života. Zrejme je to niečo podobné, aj keď vo veľmi rannom štádiu vývoja, ako u nás #%$^&*@ a teda sa jedná o prvý krôčik k jeho dosiahnutiu. Opakom výrazu láska, je na Zemi nenávisť. Dá sa popísať v podstate rovnako ako láska, len s otočením o 180°. Pri tejto činnosti dochádza k totálnej averzii k vlastnostiam toho druhého, pričom im bytostne vadia aj vlastnosti, ktoré im u iných subjektov vôbec neprekážajú. Toto sa premieta aj do globálnych rozmerov, kedy proti sebe zbroja celé národy. Môžem iba krútiť hlavou ako sa silne primitívne snažia odoberať životy medzi sebou. Poväčšine používajú výbušné zariadenia, ktoré pri odpálení uvoľnia obrovské množstvo plynov, čím vzniká tlaková vlna, ktorá poškodzuje organizmus nepriateľa a spôsobuje tým jeho fyzickú smrť. O usmrtení duše sa tu však hovoriť nedá. Takýto prostriedok ešte ne Zemi vyvinutý nebol, nakoľko prevláda primitívny postoj k vyšším stavom daného subjektu.

Slovom: Ľudia sú zvláštnym druhom organizmov, ktorý sa vyvíja samovoľne, len s našimi drobnými zásahmi, niekoľko desiatok tisíc rokov. Inú, podobne, musím povedať, primitívnu rasu, aj keď s veľmi zaujímavým vnímaním sveta, nepoznám. Zásahy, ktoré boli uskutočnené nami v minulosti, boli prekrútené a prispôsobené tak originálne, ako v žiadnej zo sledovaných sústav. Preto odporúčam o zachovanie týchto subjektov a žiadam o povolenie zvýšeného pozorovania tejto planéty.

Toľko asi moja skrátená správa z prvého týždňa na planéte PX4-926 (Zem), ktorú podstupujem odbornej zložke 1J4-92.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE