28.2.2014
"VÔŇA ALCHÝMIE"
28.2.2014

Alchymisti. Dnes zatracovaní, podceňovaní, prípadne považovaní za šarlatánov, či pavedcov. Čo všetko sa však za týmito osobami, ktoré naše dejiny obohatili o významné objavy, no zároveň prešli celými storočiami bez povšimnutia skrýva? Jedná sa skutočne iba o babrákov, ktorí sa snažili hrať na vedcov objavujúcich nové prvky, vyrábajúcich zlato, hľadajúcich povestný kameň mudrcov, či elixír života? Na všetky tieto otázky, sa vám pokúsim zodpovedať týmto článkom...

Zoznámme sa teda s alchymistom, ktorého budeme volať Jacques. Na prvý pohľad obyčajný človek s možno trošku zanedbaným výzorom. Denne navštevuje svoje zamestnanie, v ktorom vykonáva prácu kováča. Každé ráno, potom ako vstane sa odoberie do práce, kde trávi desať hodín zo svojho dňa kovaním podkov pre kone, výrobou mečov, prípadne železných brán a plotov. Je veľmi šikovný v práci, zbehlý v problematike kovania a výrobe tej najtvrdšej oceli. Jeho pracovný deň sa vždy začína založením ohňa v peci na tavenie železa a končí sa jeho pomalým zhášaním. Vo svojej dielni má len jedného pomocníka, ktorý vyrába kožené rúčky na meče, prípadne pomáha pri podkúvaní koní. Veľmi sa spolu nerozprávajú. Jacques je predsa len veľmi tichý človek, ktorý má však výzor neustále rozmýšľajúceho muža. Vždy po robote, ktorá mu zabezpečuje dostatočný prílev peňazí sa odoberá do svojho domu. Domu, skôr by som to nazval druhou pracovňou. Hneď ako prekročí prah svojho príbytku, usadá späť ku trecej miske, v ktorej už tri mesiace spolu miesi istý druh železnej rudy spolu s poctivo získaným (na svoju dobu) veľmi čistým olovom. Je si vedomí, nakoľko dve desiatky rokov strávil trpezlivým čítaním starých textov, že miesenie bude musieť vykonávať do tej doby, dokiaľ nedostane isté znamenie. Po ďalších troch mesiacoch to zrazu prichádza. Alchymistu zamrazí pri pohľade na treciu misku, teraz vie, že je substancia pripravená na ďalší krok. Po šiestich mesiacoch trpezlivého a nepretržitého drvenia a zapracovávania zmesi je načase pokročiť ďalej. Celý obsah trecej misky presype do žiaruvzdorného kelímku, v ktorom taví získanú zmes desať dní. Pri tomto procese si Jacques musí počínať veľmi opatrne, nakoľko zo železnej rudy unikajú pary arzénu a výpary ortuti. Napokon je čas na pridanie tretej veľmi významnej ingrediencie. Organická kyselina je pridávaná Jacquesom veľmi opatrne po kvapkách, no v prostredí polarizovaného svetla. Toto svetlo získava použitím kryštálu, cez ktorý prechádzajú zrkadlom odrazené lúče slnka. Následne zmes po jej úplnom rozpustení odparí do sucha a vyžíha vo svojej domácej peci. Teraz má však prísť pre dnešného človeka nepochopiteľný krok. Do získaného popola opäť pridáva kyselinu, opäť zmes odparuje a opäť zmes žíha. Tento krok opakuje s neskutočnou trpezlivosťou a rozvahou. Na čo náš Jacques čaká? Čo je jeho cieľom a dosiahne ho niekedy? Chce dosiahnuť rozpad olova na zlato? Chce získať z pár, ktoré unikajú pri odparovaní zmesi elixír života? Nie, nič z toho. Jacques opakuje tento krok desiatky rokov. Vždy sa všetko odohráva podľa rovnakého scenára. Všetci ľudia v jeho okolí by ho označili za blázna, keby vedeli, čo sa dennodenne odohráva v Jacquesovom príbytku. Jacques však skutočne vie, čo je jeho cieľom. Navonok to vyzerá, že vykonáva rovnakú operáciu stále dookola roky a roky. No ak pohliadneme do jeho vnútra, nutne musíme uvidieť zmenu. Jacques každým novým odparovaním a žíhaním lepšie a lepšie chápe vlastnosti hmoty. Jeho znalosti starých alchymistických a ezoterických textov v spojení s jeho trpezlivým skúšaním hmoty mu dávajú neskutočnú duševnú silu. Áno, Jacques opäť so stoickou trpezlivosťou čaká na zmenu. Čaká na tie správne podmienky, ktoré sa vyskytnú iba niekoľko krát za celé veky. Možno sa ich za svojho života nedočká, no nádej tu stále je. Keď sa planéty našej sústavy zoradia do správneho poradia, keď hviezdy na oblohe budú na presne stanovených miestach, vtedy sa to podarí. Vtedy bude už toľkokrát opakovaný experiment jedinečný... Ten deň práve prišiel. Jacques vidí to, čo nikdy za tých dvadsať rokov neustáleho opakovania jedného a toho istého procesu nevidel. Teraz vie, že nie premena hmoty, ale premena jeho samotného je hotová. Už nie je tým, čím bol. Už nie je viac Jacques, obyčajný ruský prisťahovalec vo Francúzku. Už nie je človekom, už je niečím vyšším. Stáva sa vyššou bytosťou, neotrasiteľnou zubom času. Cíti a hlavne vie, že sa mu ozrejmilo tajomstvo vesmíru. Tajomstvo hmoty a energie, tajomstvo života a smrti. Odvtedy o Jacquesovi už nik nepočul...

Čo sa to s našim vytrvalým kováčom stalo? Dostala jeho duša pokyn k opätovnému návratu do raja? Boli skutočne Jacquesovi ozrejmené všetky zákony nášho vesmíru? Narazil pri svojich experimentoch na kameň mudrcov? Ťažko povedať. Nám je len jasné, že Jacques tak ako bol, tak aj zmizol. Človek, vždy žijúci v ústraní, príliš skromný na to, aby si ho bol niekto všimol, príliš obyčajný, aby o neho niekto zavadil. Jediný jeho pomocník Phillip si na neho spomenie a po objavení jeho „laboratória“ v jeho príbytku po Jacquesovej smrti začne spomínať na múdrosti, ktorými Jacques prekypoval. Vždy mu bude znieť v hlave výrok od Danteho, ktorý Jacques neustále opakoval: „Vidím, že veríš týmto veciam, pretože ti ich hovorím, ale nevieš prečo, takže aj keď im veríš, zostávajú pre teba skryté.“

Z kníh sa môžeme dočítať, že cieľom alchymistov nie je získanie vyššie uvedených „zbytočných“ vecí. Cieľom práce alchymistu nie je teda premena hmoty, ale premena jeho samého. Premena, pri ktorej má dostať jeho duša, vedomie a srdce povolenie na prejdenie do iného stavu. Samozrejme, takáto premena trvá celý život, ak nie dlhšie. Nie je zavŕšená vo všetkých prípadoch. Podarí sa možno jednému z tisícov, no aj táto mizivá šanca je pre týchto ľudí veľkým darom. Musíme si uvedomiť, že alchymisti nedali ľudstvu nič zlé. Nijako nepoškodili nás, ani svoje okolie. Pri ich pokusoch sme dostali do vienka kyselinu sírovú, dusičnú, boli vylepšené rôzne zliatiny, bola objavená katalytická aktivita prvkov a veľa iných vecí, bez ktorých si dnešné pôsobenie na našej Zemi predstaviť nedokážeme. Preto nemávajme nad týmito mudrcmi rukou, neodsudzujme ich, pretože len človek trpiaci nevedomosťou, môže odsúdiť človeka, o ktorého životnej práci skutočne nič nevie.
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE