11.5.2014
"DOBRO VS. ZLO"
11.5.2014

Od jednej z počiatku nevinnej konverzácie na facebooku mi na nástenke doma svieti mnou napísaný nápis dobro vs. zlo s dvoma otáznikmi. Doslova po niekoľkých mesiacoch som sa opäť v mysli vrátil k tomu, nad čím som vtedy rozmýšľal. Možno tento článok vyznie fetišisticky, možno flegmaticky, no možno vám pomôže v budúcnosti nahliadať na veci z trošku iného uhla.

Od svojho narodenia vieme viac menej rozlíšiť, čo je pre nás a naše okolie dobré, a čo zlé. Ak novorodeniatku dáte jedlo, teplo, sucho, lásku a spánok, malo by sa cítiť nadmieru spokojne. Ak mu začnete robiť zle, štípať ho, neprebalíte ho, nedáte mu jesť, bude sa prejavovať jeho prirodzená nespokojnosť plačom a nervozitou. So stúpajúcim vekom naberáme nové skúsenosti, pomocou ktorých hodnotíme situácie, v ktorých sa nachádzame. Zo zaužívaných ideálov a zákonov na našej planéte sme naučení zhodnotiť všetky momenty, do ktorých sa dostaneme a prisúdiť im nálepku „dobro alebo zlo“. Čo to však dobro, alebo zlo je? Existuje nejaká definícia, ktorou by sme jednoznačne určili, čo zlom je a čo ním nie je? A platí starý známy protiklad, čo nie je zlé je dobré a naopak? Ja by som dobro, podľa nami zaužívaných vedomostí definoval ako čin alebo skutok, ktorým danej osobe zlepšíme jej terajší stav, prípadne nijako negatívne neovplyvníme jej stav terajší. Ak sa však na tú definíciu pozriem, sám s ňou nie som spokojný. Ak by to tak bolo, tak potom by boli dobrom všetky činy, ktoré sa nám zdajú v prvých momentoch od vykonania dobré, no s odstupom času sa môžu premeniť na čin, ktorý spôsobil problémy, či nás sklamal. Ak by som však mal definovať zlo, som na veľkých pochybách. Čo je to zlo? Ako sa prejavuje, čo nám spôsobuje a prečo si myslíme, že ho vieme okamžite rozpoznať? Možno vás touto vetou zarazím, ale podľa mňa zlo neexistuje. Možno je to iba mojou povahou, možno je to vykonštruovaná predstava v mojej mysli, ktorou sa bránim pred svojim okolím, no možno je to fakt. Poďme si to rozmeniť na drobné.

Za celý svoj život nemôžem povedať, že som zaznamenal známky čistého zla. Ak sa ohliadnem do svojej minulosti, nachádzajú sa tu okamihy veselé, smutné, dobré aj..... Nie, zlé nie. Sú tu iba okamihy, ktoré sa tvárili, že sú zlé, no s odstupom času ma posunuli ďalej a stal sa zo mňa silnejší a odolnejší jedinec. Presne tak, všetko je to iba o uhle pohľadu a o tom, ako vzniknutú situáciu príjmeme. Určite by sa našla celá kopa ľudí, ktorí by namietali argumentmi, že im v útlom detstve zabili matku, zabili im vlastné dieťa, prípadne boli účastníkom situácie, ktorá určitým spôsobom poškodila ich samých, no nebolo by to nič iné, iba pripomenutie si situácie, ktorá ich ako osobnosti, duše blúdiace týmto vesmírom, posunula ďalej. Možno by definícia dobra mala znieť: „Je to všetko, čo obohatí vašu dušu o danú skúsenosť, prípadne jej poskytne priestor na jej rozšírenie sa, pod tiažou okolností, ktoré sa práve stali.“ Touto definíciou by bolo zmietnuté nami chápané zlo zo stola. Rozoberme si to na dvoch absurdných, z počiatku úplne zlom dýchajúcich, situáciách.

1. Pracujete vo svojom zamestnaní a riaditeľ firmy vám oznámi cez svojho asistenta, že ste dostali výpoveď. Zo začiatku nechápete, ste nahnevaný, máte chuť ublížiť asistentovi a aj tomu **** riaditeľovi. Niekoľko týždňov si zháňate robotu, začali sa vám míňať nasporené peniaze, nič sa vám nedarí, hádate sa so ženou....... Zrazu po piatich rokoch máte zamestnanie, možno nie rovnako dobré ako predtým, možno lepšie, možno sa s vami žena rozviedla, možno máte na krku exekútorskú firmu, možno ste nezamestnaný, bývate na ulici a ste bezdomovec, no zodpovedne viete povedať, že vás daná okolnosť posunula niekam inam. Možno vás z jedného uhla pohľadu posunula do absolútne horšej situácie, no možno do lepšej. No podľa druhej definície, vás obohatila o skúsenosti, s ktorými môžete ďalej pracovať a záleží len na vás, ako s danou skúsenosťou naložíte.

2. Práve vám diagnostikovali zhubný nádor. Viem, určite si hovoríte, že keby sa mi niečo podobné stalo, asi by som svoj postoj prehodnotil. Ťažko povedať. Čo vám dá táto skúsenosť do života? Opäť záleží len na tom, ako s danou informáciou naložíte. Doteraz ste mali výhľadový plán – žiť ešte 40 rokov, založiť si rodinu, pracovať vo firme. Teraz máte dva roky života. Sami sa zamyslite, ako by vás podobná informácia ovplyvnila. Teraz vy a vaša duša, viete, že vaše zotrvanie na tomto svete je časovo obmedzené a teda „strácate zábrany“ a prekračujete hranice, ktoré by ste vo svojom „normálnom“ živote nikdy neprekročili. Z týchto dvoch rokov sa môžu vykľuť vaše najlepšie, ale aj najhoršie roky života... V konečnom dôsledku by táto informácia mohla byť tým najlepším, čo vás vo vašom živote postihlo.

Neviem, či ste si to uvedomili, ale tieto dve situácie zastupujú všetko to, čo chápeme ako zlo vykonané niekým iným alebo nami samými na vlastnej osobe. Prvá charakterizuje obmedzenie osobných plánov – sloboda, zamestnanie, rodina, peniaze a druhá charakterizuje obmedzenie nášho zdravia, teda obmedzenie našej fyzickej schránky, prípadne dĺžku života, ktorú dokážeme vnímať na tomto svete. Ako som spomenul, zlo neexistuje. Podobne bol na tom aj Arthur Machen, ktorého texty sú zabudnuté väčšinou ľudí, no sú nepostrádateľné k správnemu pochopeniu sveta: „Skutočné zlo v človeku je ako svätosť a genialita. Je to vytrženie duše, ktorá uniká vedomiu. Človek môže byť nekonečne, strašlivo špatný a nikdy to ani netušiť. Ale opakujem vám, zlo v skutočnom zmysle slova je vzácne. A myslím, že sa stáva stále vzácnejším.“

Ako znie starý a podľa mňa vysoko pravdivý výrok: „Všetko zlé, je na niečo dobré.“, tak aj ja ukončím dnešnú úvahu so slovami: „Nič z toho, čo si myslíte, že je zlé, zlé nie je. Iba vám to otvorí ďalšie dvere vo vašom živote, s ktorými ste pôvodne vôbec nepočítali.“
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE