21.8.2014
"KTO SOM?"
21.8.2014

Áno, trvalo mi takmer osem rokov, kým som si uvedomil, že síce vediem tento web, no nie je tu o mne žiaden popis, okrem základných údajov v sekcii BIO a krátkeho článku s názvom „7 minút“, kde ste mohli nahliadnuť do mojej mysle. Čo to sa dá o mne zistiť samozrejme aj z ostatných článkov, ktoré sem, do svojho „blogerského“ domova, pridávam. Ťažké je opísať samého seba, no pri troške snahy sa mi v hlave vyvinul sled viet, ktoré určitým spôsobom dávajú zmysel. Teraz sa ich pokúsim zreprodukovať. Po dočítaní tohto článku dúfam, že ľudia, ktorí ma poznajú iba ticho prikývnu a ľudia, ktorí ma nepoznajú, ma trošku, aj keď takto sprostredkovane spoznajú. Teda, ak budú chcieť...

Z pohľadu povahy som mal vždy problém zaradiť sa do určitej kategórie (dokonca aj jeden program ma dal mimo grafu). Sám, ak som správne pochopil význam jednotlivých pováh, sa radím medzi flegmatických sangvinikov. Samozrejme, nie všetky ich vlastnosti sedia na mňa úplne, ale to zrejme na nikoho. Ďalej môžem o sebe hrdo prehlásiť, že som beznádejný romantik, z veľkej časti workoholik, amatérsky športovec a totálny poctivec. Pred niekoľkými rokmi prešla moja osobnosť významnou zmenou, kedy som sa, povedal by som, zastabilizoval. Odvtedy – bola to jedna konkrétna situácia – sa môj svet a jeho vnímanie zmenilo. Prestal som považovať materiálnu stránku veci za dôležitú, prestal som sa rozčuľovať nad vecami, no naopak som sa ich snažil analyzovať a pochopiť. V súčasnosti som prešiel do stavu, čo tiež zrejme nie je moc dobré, že veci prijímam so stoickým pokojom, nech sú akokoľvek zlé, prípadne nepríjemné. Od tohto momentu som v sebe začal pestovať aj iné, veľmi dôležité vlastnosti, ktoré výrazne ovplyvnili môj život. Predtým som iba hovoril, že sa snažím byť čo najúprimnejší a že sa snažím hovoriť pravdu. Dnes už slovíčko „snažím“ vynechávam. Je pravdou, že aj dnes sa dostávam do situácií, v ktorých by som najradšej všetko, čo je v mojej hlave, povedal na rovinu, ako sa povie od podlahy, no kvôli pudu sebazáchovy a udržaniu si kontaktov s inými osobami to spraviť nemôžem a tým pádom ani nechcem. To, čo môže potvrdiť skutočne veľmi veľa ľudí je, že sa všetkým snažím vypomôcť v čo najväčšej miere a samozrejme vždy nezištne. Niekto by ma nazval puntičkárom a precíznym človekom, no ako všetci, mám len ten „svoj bordel“ vo veciach a robím veci podľa sebou zaužívaných pravidiel a postupov. Snažím sa tento krátky život prežívať s úsmevom na tvári, aj keď mi je niekedy ťažko na duši. Veľmi často rozmýšľam nad vecami, čo sa niekedy prejaví zbytočnými konšpiračnými teóriami v mojej hlave, prípadne absolútne mylnou analýzou danej veci. Z toho nakoniec vychádza veľké množstvo pre mňa nepriaznivých situácií, z ktorých je mi väčšinou smutno, ale ako som písal vyššie, moje flegmaticko-stoické ja povie: „Čo už, idem ďalej, aspoň som sa znovu poučil.“ Už mi viacero ľudí povedalo, že som na svoj vek iný ako ostatní, respektíve štandardní, súkmeňovci. Ešte stále mám svoj už viac ako 6 ročný notebook, ktorý je vo veľmi dobrom stave (dúfam, že sa nepokazí po dopísaní tohto článku a tým ma riadne zneguje), mám starý typ telefónu, tričká a iné oblečenie nosím až pokiaľ sa nezoderú (samozrejme už len na von a podobne), môj 13 ročný bicykel je mojim najväčším pokladom a nepotrpím si na značkových, či luxusných veciach. Nehovorím, že nepozerám na kvalitu, len nepotrebujem mať uvedené na nohaviciach logo nejakej firmy. Keď zhrniem posledných pár viet, vážim si každú jednu vec, ktorú mám a za každou, ktorá sa zničí, či nenávratne poškodí mi je smutno (dnes sa mi zlomili okuliare na bicykel). Mám rád svoju rodinu so všetkými muchami, ktoré má! Ľudí vo svojom okolí sa snažím po novom nie okamžite zaškatuľkovať, no najprv ich lepšie spoznať a až potom sa rozhodnem, či ich zaradím do okruhu svojich kamarátov a priateľov, alebo im dám punc s nápisom „známi“ a budem si ich držať ďalej od tela. Naopak osoby, ktoré sú mi sympatické, prípadne si ma nejakým spôsobom získali, si snažím udržať a byť s nimi čo najčastejšie, lebo viem, že ma môžu obohatiť o veľké kvantum poznatkov, prípadne ma potešia len svojou prítomnosťou. Snažím sa byť v každom bode dňa čo najviac aktívny, nakoľko si uvedomujem, že hodiny idú stále iba jedným smerom. Pre každý deň mám naplánovaný harmonogram, ktorý sa snažím za normálnych okolností brániť zubami nechtami, no nemám problém s jeho náhlou zmenou, či kompletným prepracovaním. Na záver vlastného opisu poviem iba pár základných údajov, ktoré by ste našli zrejme aj niekde v životopise alebo podobne. Som spoľahlivý, snažím sa byť zábavný, no s inteligentným vystupovaním, denne pracujem na svojom prejave, pričom mi ide najlepšie s osobami, ktorým dôverujem a cítim v nich oporu, som beznádejne dôverčivý (verím, že ľudskosť a dobro ešte existujú), snažím sa byť dochvíľny (čo mi posledné dva týždne záhadne nevychádza), som ústretový a neuveriteľne sa viem zapáliť pre určitý typ vecí. Mám rád históriu (p.n.l), svoje aktivity ako športovanie, čítanie kníh, štúdium, kutilstvo a varenie. Doslova nenávidím snobizmus, povyšovanie sa nad druhými, autoritatívne správanie a bezmocnosť v situáciách, kedy má niekto navrch kvôli peniazom, svalom, alebo iným produktom tejto doby. Nepozerám televízor (internet ma informuje dostatočne), som však filmový žrút, srdcom a dušou som rocker, snažím sa žiť zdravo, čítam každý príbalový leták, prípadne zloženie na rôznych typoch výrobkov a vyhýbam sa doktorom a súčasnej medicíne ako čert krížu. Takto nejako sa vidím ja sám, čo je však založené na odozve množstva ľudí...

Ako ma však vidia ostatní? Čo si o mne myslia? Ťažko povedať. Niektorí ľudia ma majú radi, niektorí ma nemusia, nájdu sa aj ľudia, ktorí by ma najradšej prišpendlili na kríž. Neustále počúvam od ľudí aký som múdry (čo absolútne popieram, nakoľko len ja viem, čo všetko neviem), aký som dobrý kamarát, ako sa na mňa môžu spoľahnúť. Najviac si však vážim vety typu: „Spýtam sa Lukáša, on mi odpovie úprimne a bez okolkov.“ To svedčí o tom, že moje ja funguje tak ako chcem. Veru ťažko opísať seba samého. Z reakcií ľudí však viem, že väčšinou som prijímaný pozitívne, čo svedčí aj o slušnom množstve kamarátov. Stále však platí, že existuje iba zopár vyvolených ľudí, ktorých si pustím k telu čo najbližšie. Určite som práve zabudol na polovicu vecí, ktoré som tu chcel vypichnúť, no ako sa do mojej mysli pred zhruba pol rokom vryl jeden výrok, tak ho aj teraz opäť použijem: „Nespravím nič!“ Na záver si iba pre seba napíšem: „Lukáš, keď toto budeš čítať o pár rokov, čo všetko z toho bude stále pravda?“
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE