29.8.2014
"JEDEN PAPIERIK"
29.8.2014

(Upozorňujem, že tento článok je trošku psycho!)

Papierik ležiaci na zemi, vo verejných priestoroch môjho paneláku. Zastavenie činnosti, ktorú som vykonával približne na jednu sekundu, stretnutie môjho pohľadu a papierika všetko zmenil. Čo sa to všetko udialo za tú jednu sekundu? Stal sa zo mňa lepší človek? Uskutočnila sa nejaká zmena? Prešiel som skúškou, alebo som na nej absolútne pohorel? Doteraz presne neviem vysvetliť čo sa stalo, ale to úžasné zariadenie ukryté v mojej hlave, dokázalo za tú jednu jedinú sekundu vyprodukovať neuveriteľné množstvo spomienok, pocitov, uskutočniť neskutočne veľa rozhodnutí a vykonať nekonečne veľa analýz. Až ma zamrazilo. Jeden papierik...

Konfrontovaný pocitu absolútnej moci, prípadne totálnej beznádeje. Teraz prišiel ten čas, kedy mám moc upraviť ten chaos, ktorý tu vládne alebo podporiť nekonečný pochod k totálnemu neporiadku. Stačí jeden čin, jeden skutok a moje ja, moja duša môže byť povznesená alebo nemusím urobiť nič a v budúcnosti ma bude čakať ďalšia skúška. Koľko takýchto skúšok som už úspešne zložil a koľko z nich som nesplnil? Možno ich bolo niekoľko desiatok, možno niekoľko stoviek. Niektoré som si s najväčšou pravdepodobnosťou ani len nevšimol. Pamätám si na niekoľko. Vodičský preukaz istej slečny v strede vozovky na Pionierskej, plechovka od piva ležiaca hneď vedľa kontajnera na plast, či pohodená A4-rka na základnej škole v druhom ročníku v zadnej časti triedy. Áno, bol to pofidérny test našej schopnosti udržať poriadok v inak rozbordelizovanej triede, ktorý na nás vykonala pani učiteľka Oríšková. Všetci sme vybuchli, nikto ten papier nezdvihol. Teraz je to tu zas. Jeden malý papierik...

Celý deň sa mi premietol pred očami, čo bude nasledovať, ak ho zdvihnem a čo ak nie? Nastane niečo ako prechod do inej dimenzie? Môžem tou pozitívnou činnosťou zdvihnutia toho papierika vyvolať efekt motýlích krídiel a spôsobiť radosť niekomu na druhej strane vesmíru, alebo naopak, nič neurobením vyvolám rozbehnutie niečoho zlého? To je tá absolútna moc! Pritom taká drobnosť. Maličkosť, pri ktorej sa drvivá väčšina ľudí ani nepozastaví. Nie, iní ľudia nevidia tento svet ako ja. Nehovorím, veľa vecí prehliadam, ale toto nie. Toto je znamenie. Aj v Biblii je stále svojim spôsobom zdôrazňované: „Sledujte znamenia!“ Je toto znamenie pre mňa? Iba pre mňa? Má mi niečo naznačiť? Možno to dáva zmysel, možno si len vymýšľam a zveličujem, no v tú jednu sekundu vidím iba ten papierik a všetko to, v mojej hlave. Jeden malý obyčajný papierik...

Som človek veriaci. Nie veriaci v Boha, ktorého nám prezentuje cirkev. Som hlboko veriaci v niečo. Neviem to popísať. V tejto situácii som však uveril raz a opäť. Ak vykonám jeden dobrý skutok, v budúcnosti sa mi vráti. Jednoznačne sa teda oplatí zastaviť svoju činnosť, aj keď sa neskutočne ponáhľam. Nie kvôli sebe, ale kvôli úprave toho všetkého. Toho, čo bolo porušené niekoho konaním. Spravím to! Obetujem tých päť sekúnd a zdvihnem ho, vložím ho späť na svoje miesto a vylepší mi táto situácia celý deň. Určite! Dnes sa mi teda nemôže stať nič zlé, keď to urobím. Presne toto je moja viera. Ja dobrák od kosti, nikdy som nikomu nič zlé neželal. V hlave som videl rôzne veci. Aj v túto sekundu sa mi všetky tie škaredosti a zlosti premietli, ale už nie. Už ich nevidím. Papierik som vrátil na svoje miesto. Teraz je všetko v poriadku, všetko sa vyčistilo. Tento deň bude pozitívny! Predsa som ho tam vrátil. Jeden malý obyčajný potlačený papierik...

...

Stalo sa strašne veľa vecí v tento deň. Nič negatívne. Všetko ide tak ako má. Mám rád, keď veci takto vychádzajú. Možno jedna vec ma mrzí, ale nespravím nič. Chce to čas. !!!!!!!!!!! O nie, zase je to poškodené. Papierik nevidím! Chýba na mieste, kde mal byť. Chýba na mieste, kam som ho vrátil. Čo sa stalo? Moja ilúzia nápravy chaosu je preč. Musím ísť o tom napísať článok. Všetko to čo sa mi odohralo v hlave sa musí zo mňa dostať von! Už to ide, ale som prerušený, musia sa ísť riešiť vážne veci. Musím ísť, prerušujem písanie. A pritom, no povedzte. Jeden malý obyčajný potlačený poštový papierik...

...

Nadránom sa vraciam domov. To bol krásny večer, už som sa dlho takto dobre s niekým neporozprával. Snáď iba s jednou osobou, áno s ňou! Ale to je trošku iné. Nie, pre mňa je to úplne iné. Dokonca som včera skoro zase vyronil jednu slzu pri tom short filme. Stále však myslím na ten papierik. Čo sa s ním stalo, keď tam odrazu nebol? Možno som sa len zle pozrel. Možno prepadol do iného sveta a stal sa niečím, možno niekým iným. Nie, už blúznim, preboha, mám toto vôbec uverejniť? Však si budú myslieť, že som na drogách! Nie, nič neberiem, toto je môj svet, takto fungujem. Môj typický svet. Veľa rozmýšľania, svojské vysvetlenia. Ale kam sa podel ten papierik?!? Už sa blížim k tomu miestu. Je tam, je opäť mimo svojho pôvodného miesta. Mám v rukách ťažký nákup, no spravím to znova. Musím to spraviť. Raz som to spravil, no chyba sa vyskytla opäť. Zrejme som spravil chybu ja. Poučil som sa a teraz to spravím inak. Áno, to bolo cieľom tejto skúšky! Poučiť sa! Už viem, čo sa stalo s papierikom, keď som ho nevidel! Už viem ako sa dostal na zem a ako som mu vôbec nepomohol, keď som ho zdvihol prvý krát. Predurčil som ho k rovnakému osudu, aký už raz prežil. Ale teraz nie! Teraz som to zmenil. Už je to tak ako to má byť. Všetko je v poriadku a nič sa nemení. Naozaj ma to poznačilo a pritom! Jeden malý obyčajný potlačený poštový papierik, v podstate menovka, na poškodenej poštovej schránke...

Psycho? Možno! Ale aj takáto drobnosť, mi dokáže zaplniť myseľ na celý deň. Otázkou zostáva, čo so mnou robia veci skutočne podstatné a veľké, nad ktorými premýšľam počas dňa?
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE