3.11.2014
"ABSURDITY"
3.11.2014

Po celom, po dlhej dobe nie až tak náročnom, dni kráčam na električku s práškom a avivážou v rukách. Opäť sa to vo mne začína mlieť. Neviem, ako to majú iní ľudia, či majú chvíle, alebo dokonca hodiny bez rozmýšľania, ale ja nie. Stále uvažujem nad strašným kvantom vecí. Samozrejme niektoré sú vysoko v popredí, kedy v mysli rozvíjam rôzne teórie o rôznych priebehoch deja, rôzne rozhovory, či situácie, ktoré by mohli nastať a želám si, aby sa aspoň raz vyvinuli tak, ako si skutočne želám. Dnes som si úplne náhodne prečítal jeden výrok na nemenovanej webovej stránke, no až po jeho povedaní nahlas inej osobe, sa vo mne opäť rozpútal kolotoč. Výrok znel: „Sú štyri veci, ktoré človek, keď urobí, nevráti späť: Kameň... keď ho už človek hodil... Slovo... keď ho už vyslovil... Príležitosť... keď ju už prepásol... A čas... keď už ubehol...“ Toto absolútne pravdivé tvrdenie opäť niečo zmenilo...

Neviem prečo, ale mám potrebu začať od určitého bodu... Keď som bol v poslednom ročníku na základnej škole, mal som určitú ideu. Jednoznačne som mame predostrel, že idem na chemickú strednú školu, že nechcem ísť na gymnázium. Už vtedy sa vo mne formovala myšlienka, že budem študovať na vysokej škole chémiu. Bola to jedna z ciest, ktorú som si zvolil, ktorú som si predkreslil. Stalo sa tak. Všetko ubehlo bez problémov, nie rýchlo, nie pomaly, proste rýchlosťou môjho života. Počas štúdia na vysokej škole som si opäť vo svojej mysli, utajenej okoliu, určil ďalšie plány do budúcna. Neskutočnými procesmi, ktoré boli často ovplyvnené mojím okolím, sa plány do budúcna sformovali do dnešnej podoby. Všetko krásne vychádza, teda skoro všetko. Posledný rok sa zo mňa stal však zarytý stoik, ktorého brvou nepohne ani tá najväčšia katastrofa. Výrok: „Všetko sa vyvíja presne tak ako má“, používam denno-denne, možno klamúc samého seba, že to takto má byť. Nie, teraz som to zle napísal. Neklamem sa, iba sa ubezpečujem, že skutočnosti, ktoré sa udiali sa proste udiať museli. Samozrejme, plány v mojej hlave vyzerali trošku inak, ale s ubehnutým dejom nespravím nič. V článku z pred vyše roka s názvom „Pradeno“ som sa vykreslil ako osoba, ktorá iba sleduje život okolo seba. Medzičasom som uskutočnil niekoľko šialených zásahov do deja, ktorý by za normálnych okolností prebiehal určite inak. Ak si to teraz zhrniem, tie štyri situácie, ktoré som skutočne vyhnal až do extrému, mali spočiatku pozitívny efekt. Po čase sa však ukázalo, no myslím si, že výsledok z jedného zo zásahov sa ešte stále kryštalizuje, že sa zase všetko vrátilo do normálnych koľají, ako keby som žiaden „pre mňa extrémny“ zásah neurobil. Na jednej strane boli uskutočnené zásahy pre mňa vyslobodením z mojej zaužívanej rutiny, na strane druhej boli pozdvihnutím mojej osobnosti, že som niečoho podobného (ešte stále) schopný, a konečne boli aj prejavom mojej vysokej náklonnosti. Iba štyri. Iba štyri uskutočnené zásahy do bežnej dejovej línie môjho života. Štyri absurdity, ktoré by som pod tlakom hanby, strachu a iných podobných faktorov nikdy nevykonal. V mojej mysli svitli tieto plány v rozdielnych časoch, boli však spracovávané niekoľko dní, v poslednom prípade dokonca niekoľko týždňov. Ak mám pravdu povedať, teším sa na novú výzvu, nový zásah, ktorý sa mi pripletie pod nohy. Milujem to uvažovanie. Milujem situácie, kedy som iba so svojimi myšlienkami, milujem, ak plány, ktoré boli premyslené do toho najmenšieho detailu klapnú presne podľa predstáv. Milujem ak niekoho týmto urobím šťastným, ak vyprodukujem užitočnú vec, či len prídem na niečo nové. Ten pocit je lepší ako čokoľvek na svete – vidieť výsledky svojej práce. Áno, pohľad na hotové dielo, ktoré je vlastne vašim dieťaťom, je na nezaplatenie. Potom však nastane sek. Plány, ktoré boli uskutočnené, všetko to, na čom ste stavali sa zrútia. Stačí k tomu malá nevinná informácia, ktorá vám zlikviduje vami zaužívaný svet. Dnes mi nezostávalo nič iné, iba si povedať: „Fakt som si myslel, že to je úplne inak.“ Týmto výrokom sa zároveň začína nový myšlienkový proces, ktorý kvôli tejto jednej, (tu nasleduje veľa pejoratívnych výrazov) informácii, musí prekopať mnou zaužívané teórie a tvrdenia. To aký efekt to na moje rozhodnutia v budúcnosti, spracovanie a posúdenie minulosti, ale hlavne vnímanie súčasnosti bude mať, ukáže až čas. Už teraz som si však istý, že po zošrotovaní tejto jednej informácie v mojej hlave začnem opäť na tento svet vzhliadať inak...

Aby som si do budúcna zapamätal tieto štyri absurdné situácie, ktoré som v poslednej dobe vykonal, napíšem si ich sem, samozrejme po svojom, teda pre vás trošku šifrovane. ;) Možno, mi odstupom času zase niečo „cvrkne do nosu“ a bude z toho absurdita č. 5.

1. Akcia humanitárna pomoc
2. Akcia 50 hlášok
3. Akcia suchý stôl
4. Akcia vabank
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE