17.1.2015
"MŔTVY MUŽ"
17.1.2015

Táto a ešte tri!
Pohľad padol na knihy, ktoré boli prečítané. Na fotky, v ktorých boli ukryté spomienky. Na obľúbenú LP platňu a myseľ zaplavili spomienky na ľudí, ktorí formovali celý tento život. Celý tento krátky život. Nevedomosť prečo sa to stalo zatienila ešte väčšmi tento pochmúrny deň. Vyslovené boli obligátne otázky: „Prečo ja? Prečo mne?“, no žiadna odpoveď sa nedostavila. Isté bolo iba jedno. Je tu možnosť voľby. Choroba, ktorá sa vynorila z nenazdania a spustošila za niekoľko dní toto mladé telo, alebo zbraň položená po pravici. Vždy bol tento osud v týchto rukách a preto to bola jednoznačná voľba. Navrátenie slobody do tohto väzenia bolo jedinou možnosťou. Hudba hrala v pozadí, spomienky na doby minulé sa vynárali s každou novou skladbou, pretože každá skladba bola určitou asociáciou, určitým spojivom medzi udalosťami minulými, alebo ľuďmi. Slza padla na hruď, ale pocit nepokoja sa nedostavil. Zimomriavky prebehli telom, no chlad cítiť nebol.

Táto a ešte dve!
Rozhodnutia, ktoré boli vyvodené zo zúfalstva, plávali nad telom ako bludný Holanďan. Situácie, ktoré boli premrhané, nápoje, ktoré zostali nedopité a rozhovory, ktoré neboli ukončené. To všetko zväčšovalo trápenie, ktoré nastalo. Vždy treba všetko ukončiť. Aj toto sa ukončí! Ale nie samo! Ja to ukončím. Na čo žiť takýto život, keď dokážeme vnímať svet inak. Iná perspektíva, možno horšia, možno lepšia. No nie je cesty späť. Vôňa tvarohového koláča, ktorý zostal na stole po poslednej návšteve mala tiež pamäť. Vtedy pred dvoma dňami bolo všetko v poriadku. Iba určité príznaky, ktoré trápili myseľ počas dňa. Ale teraz? Teraz je všetko jasné. Konečne dáva všetko zmysel. Čo ešte treba urobiť predtým, ako príde koniec?

Táto a ešte jedna!
Zimný Masters! Tam hrala. Tiger to začal, včielka pokračovala a bábika to ukončila. Hororové zjavenia poblúznili myseľ a dávali aj napriek prehratému súboju stále nádej. Nádej predsa umiera posledná! Neumrie však spolu so životom? Možno chvíľku pred ním, možno chvíľku po ňom. Ťažko povedať, zrejme to je vtedy jedno. Teraz je už všetko jedno. Nič a nikto nezastaví to čo príde. Možno keby prišla... Nie, neodvráti moju vlastnú skazu. Hviezdy sú krásne, no nikdy sa ich nedotkneme, mraky sú veľké, ale nikdy si neodlomíme ani kúsok a láska je ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán. V tomto prípade to tento pán docela posral. Chcel všetko zlepšiť, ale nakoniec to skončilo horšie, ako keby nič nerobil. Horšie, ako keby neexistoval. Vtedy by šlo všetko ako po masle. Žiaden stres, strach, smútok. No proste žiadne nesprávne rozhodnutia.

Posledná!
Ako naschvál! Naozaj ma chce donútiť plakať. Povolím. Slza za slzou sa valí a neurčitá grimasa prešíva túto zarastenú tvár. Ľudia kvôli láske nevidia, ale pre slepotu neľúbia. Boli slepé? Nie, to ja som bol neviditeľný. Neviditeľnosť spôsobená mnou. Nie som superhrdina, iba som sa skrýval v hmle. Keď hmla nebola na obzore, vytvoril som ju. Tvoril som ju za každú cenu. Niekedy trvala dlho, niekedy krátko, no vždy jej dĺžka života nebola určená mnou, ale podmienená láskou. Láskou, ktorá ju mohla rozohnať. Ani raz to nespravila. Neodvážila sa na tento krok. Premrhala toľko príležitostí a nič. Vždy len ustúpila z dohľadu a tým mňa vytiahla z hmly, v ktorej som už nechcel byť. Ale, vždy som sa do nej vrátil. Po každé je to tá istá hmla. Svetlo je slabé a zostáva asi minúta. Posledné tóny sa hrnú mojim životom a boj medzi sebazáchovou a spásou začína zvýrazňovať žily na pažiach. Tlak a adrenalín visí vo vzduchu. Je tu však hudba. Tá, ktorá to všetko upokojuje. Koniec. Raz, dva, tri. Nič! Prečo začala hrať táto?! Posledná spomienka preletí hlavou, z oka vypadne slza, do prstu na pravici je vyslaný nervový vzruch a potom nič, iba tma.

Playlist:
1. "System of a Down – Question!"
2. "Godsmack – Re-Align"
3. "Edguy – Love Tiger"
4. "Edguy – Save Me"
5. Začiatok z "Firehouse – All She Wrote"
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE