2.3.2015
"SKÚSENOSTI"
2.3.2015

Určite ste niekoľko krát vo svojom živote zažili situáciu, ktorú by som po svojom nazval „syndróm prepásnutia“. Poznáte to. Niečo sa udeje a vy v danom okamihu zareagujete podľa danej situácie. Keď sa však tento dej skončí a vy ste sami len so svojimi myšlienkami, môžu vás niekoľko minút, hodín, prípadne aj dní až rokov zožierať výčitky svedomia, prečo ste v danej situácii nezareagovali inak. Ja mám tých dlhotrvajúcich hneď niekoľko. Je to však prirodzená ľudská vlastnosť rozoberať situácie, ktoré prebehli, znova a znova. Takýmto spôsobom sa v podstate učíme a formujeme svoju osobnosť. V nasledujúcej podobnej situácii už možno (zdôrazňujem slovíčko „možno“) využijeme takto nadobudnutú skúsenosť a pretavíme príležitosť budúcnosti do zdarného konca.

Ležal som v posteli, keď som nad tým začal seriózne premýšľať. Vrátiť sa v čase do minulosti, mať znova toľko rokov, no vedomosti, myšlienky a skúsenosti terajšie. Koľko vecí by som inak urobil! Prepísal by som bezpočet rozhovorov, zmenil by som chod udalostí a ovplyvnil by som spoznanie, či už v kladnom alebo v zápornom slova zmysle, množstva ľudí. Toto samozrejme zatiaľ nejde. Je tu však možnosť opakovanej voľby, prípadne druhej šance. Niekoľko krát som sa v živote popálil na veciach, ktoré nie sú až tak každodenné. Vždy som nabral veľké množstvo skúseností, no v opakovanej, skutočne až smiešne rovnakej, situácii som opäť konal, ako keby som žiadnu skúsenosť z minulosti nemal. Veľa krát som sa kvôli tomu vo vlastných myšlienkach označil za blbca. Sám to nechápem. Tieto konkrétne situácie sa črtali podľa presne stanoveného poriadku. Prakticky kopírovali priebeh situácií minulých, no nijako som nezasiahol. Vždy som sa snažil byť len divákom a čakal som na zásah niekoho iného. Nič. Nikdy neprišiel a ja som znova zostal tam, kde som bol predtým. Znova potvrdená skúsenosť z minulosti, no znova premrhaná šanca v prítomnosti. Niekedy sa sám seba pýtam, koľko pokusov ešte budem potrebovať, no hlavne koľko pokusov ešte dostanem. Veľmi často rozmýšľam aj nad druhou šancou v daných záležitostiach, no z tých istých skúseností to vidím veľmi nereálne.

Hovorí sa: „Po vojne, každý generál.“ Ja som ním často aj počas vojny. Teória je prepracovaná na 100%, prax pokrivkáva s veľkým zaostávaním. Mohol by som vysloviť milión teórií, začínajúcich slovkom „Keby“, no je mi jasné, že to „Keby“ je rovnako nereálne ako spasenie pri mojej neaktívnosti a pohŕdaním pri daných príležitostiach. Jedinou nádejou je ísť životom ďalej, byť ostražitý a skutočne zasiahnuť v daný okamih na základe doterajších skúseností. Možno situácia dopadne ešte horšie, no znova ma obohatí o skúsenosť, ktorú budem môcť použiť v „ďalšom kole“. Takýmto spôsobom raz dôjdem do úspešného konca a poviem všetkým neúspešným pokusom „ďakujem“. Áno, poďakujem im, lebo len vďaka nim príde konečné víťazstvo, ktoré zaručí slávu situáciám minulým a česť činom, vykonaným na základe predchádzajúcich skúseností.

Týmto si dávam druhý záväzok za posledný rok a dúfam, že s ním prídem do vytúženého cieľa!
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE