24.5.2015
"ILÚZIE"
24.5.2015

Ľavá, pravá, ľavá, pravá. Kilometre ubiehajú, myseľ spracováva udalosti minulých dní, no rozmýšľa aj nad budúcnosťou. Zo sedla bicykla mám svet najradšej! Cítim slobodu. Mám moc dostať sa všade, kam si len zmyslím a to nielen fyzicky, ale aj duševne. Bežne sa bicyklujúc pristihnem, že ani neviem ako cesta ubehla, nakoľko som rozmýšľal nad niečím úplne iným. Je to ako keď čítam knihu, ale na chvíľku sa zamyslím nad inou vecou. Vždy sa musím v texte o kúsok vrátiť, nakoľko nikdy netuším o čom ten kúsok, ktorý som prešiel počas môjho zamyslenia, bol. Ľudia dnes športujú kvôli fyzickej kondícií, no ja hlavne kvôli duševnej pohode. Dnes mi však skrížila trasu jedna nezvyčajná vec, ktorá spustila sled neskutočného množstva myšlienok...

„...tak, 20 kilometrov za sebou. Kam teraz? Odbočím tu na nadchod, prejdem okolo Draždiaku a cez Antolskú, potom kúsok cez priehradu a Prístavný most. Následne zbehnem k našim po vytláčaciu pištoľ a rýchlo domov.“ Táto jednosekundová myšlienka, ktorou som si naplánoval svoju budúcu trasu mi zmenila deň. Po výstupe na nadchod nad železnicou som si povedal, že prejdem s bicyklom na druhú stranu cesty. Tak sa aj stalo, no zrazu tu bola. Jednoduchá, doteraz s ničím nesúvisiaca vec, ktorá rozpútala myšlienkové peklo. Cestu mi skrížila vyhodená prázdna pollitrová plechovka od energetického nápoja. Myseľ zaplavili príbehy, ilúzie, nonsensy...

Včera sa bola zabávať. Určite tam bolo veľa nápadníkov. Veď je krásna, zábavná, múdra. Po niekoľkých kolách na parkete sa potrebovala osviežiť. Bola unavená, no domov sa jej ešte nechcelo. Noc bola ešte mladá. Nepriznala si, že lepšie by jej bolo v posteli doma. Zašla k baru. „Jeden energeťák“, zaznelo z jej úst. Do rúk sa jej prirútila táto plechovka. Ako sa ale dostala sem na nadchod. Je to nezmysel. Musela by ísť tadiaľto. Vietor by sem tú plechovku len tak nevyniesol. Šla tadiaľto! Mala však plechovku stále so sebou? Nápoj si kúpila na to, aby šla hneď domov? Nie! Ona ho pri bare nechala, nakoľko jej nechutil. Pripomínal jej chuť detskej žuvačky, alebo čaju s umelými arómami. Išla sa ďalej zabávať. K baru však prišiel niekto veľmi opitý, zobral nedopitý nápoj a privlastnil si ho! Následne odišiel z podniku a prechádzajúc ponad železnicu, po dopití posledného dúška plechovku odhodil.

Včera išla do obchodu. Išla na istotu, nakoľko presne vedela, čo potrebuje. Žiadne zdržiavanie. S košíkom pred sebou míňala regáli so zeleninou, následne sa zastavila v mliečnych výrobkoch, z mäsa zobrala len obľúbenú šunku a krátku zástavku uskutočnila v drogérii. Po skompletizovaní nákupu, si povedala: „Jaj, zase je toho viac, ako sa mi zmestí do ruksaku, ešteže to nemám ďaleko.“ Vykladajúc nákup na pokladničný pás sa pri kase vyskytla nejaká nezrovnalosť. Pokladníčka musela zavolať vedúcu a stornovať jeden z výrobkov. Aby toho nebolo málo, pán, ktorý nasledoval po predchádzajúcich problémoch, zabudol PIN svojej karty a rozpamätával sa asi zo dve minúty. „Taká strata času!“, zahundrala si po pod nos. Zatiaľ sa zabávala prehliadkou tovaru pri pokladni. „Hm, žuvačky, cukríky, nápoje.“ Divne vyzerajúci, celý potetovaný chlap si vybral energetický nápoj z otvoreného chladiaceho boxu. Ona do tohto boxu vložila zo zvedavosti a hlavne z dlhej chvíle pri pokladni ruku, aby si prečítala, čo za nápoj si muž vybral. Vytiahla plechovku z boxu, prečítala si názov a vrátila ju späť. Muž to zbadal. Sotva sa dostala ku kase, kde si nakladala nablokované veci do ruksaku, videla podivne civiaceho muža ako svoju plechovku vracia spať do boxu a vyberá si tú, ktorú ona predtým chytila. Vedela, že je to ona, lebo si pamätala, že ju položila na vrch „pyramídy“. V jej hlave sa začal boj. Strach ju nútil zabaliť všetky veci do ruksaku, čo najskôr zaplatiť a odísť. Muž mal v ruke len plechovku a bagetu. „Zaplatí rýchlo, dúfam, že ten pako nepôjde za mnou.“ Po zaplatení sa rýchlym krokom vydala preč z obchodu. Po asi 300 metroch sa obhliadla, no muž s plechovkou tam nebol. To čo už ale nevedela, je to, že muž sa vydal opačným smerom ako ona. Po hodnej chvíli sa dostal na nadjazd, kde si sadol na zábradlie. Zjedol polovicu bagety a vypil celý nápoj. Plechovku bezhlavo odhodil, no zvyšok bagety si odložil do vačku.

Bolo to pred niekoľkými dňami. Zúčastnila sa športovej akcie, kde po dokončení všetkých úkonov dávali všetkým energetický nápoj. Pri pohľade na blížiaceho sa mládenca, ktorý rozdával plechovky jej v hlave zaznelo: „Joj, nemám rada takéto veci.“ Mládenec prišiel k nej podávajúc nápoj. „Ďakujem Ti, ale ja si neprosím“, precedila, no mládencova odpoveď bola neodbytná: „Pozri, ja to tu len rozdávam, ak ich rozdám čo najrýchlejšie, pôjdem skôr domov. Aaaa si sa spotila, tak doplníš aspoň nejaké tekutiny, možno aj minerály, či ako to hovoril tréner...“ Na toto už neodpovedala nič, iba s udiveným a zároveň až krásne sarkastickým pohľadom natiahla ruku a prevzala ponúkanú plechovku. Nakoľko nebola na akcii so žiadnou kamarátkou, ani kamarátom, ktorému by mohla nápoj dať, vložila si ho do tašky, kde mala veci na prezlečenie. Po príchode domov tašku vybalila, nápoj skončil v chladničke... Po niekoľkých dňoch sa u nej zastavil kamarát, ktorého sa spýtala, či si niečo nedá. Potmehúdsky, chtiac sa zbaviť prekliateho nápoja, ktorý na dverách chladničky iba zaberá miesto, to bola hneď druhá vec, no so zmeneným, priam razantným tónom hlasu, ktorú mu ponúkla. Chalanisko zabral a jeho voľba bola spomedzi vody, energeťáku a piva jednoznačná. „Ešteže je autom, inak by si dal isto pivko“, vydýchla si. Kamarát odišiel skôr ako stihol nápoj dopiť. Zobral si ho teda so sebou a vyhodil prázdnu plechovku do kontajnera až pred domom. Malá multikára sa nasledujúci deň pristavila pri koši, smetiar vysypal obsah koša do otvorenej korby. Nakoľko bol tento kôš posledný, ktorý mali na trase, plechovka sa ocitla na vrchu korby. Uháňajúc cez nadjazd multikára nadskočila na páse, ktorý sa na mosty dáva kvôli rozťažnosti a plechovka vyletela von z auta.

Niečo na tom bude. Tá plechovka ukrývala nejaké spojenie. Už som zažil viacero takých, ktoré sa potvrdili po určitom čase. Toto je ďalšie. Nie je možné, aby po prejdení okolo obyčajnej plechovky, moja pamäť načítala jej energiu, ktorá sa pretransformovala do troch zaujímavých verzií príbehu o plechovke a jednorožcovi. Možno je jedna z verzií pravdivá, možno plechovka došla skutočne do kontaktu s bájnou bytosťou, no možno bola iba vyproseným spúšťačom možných ilúzií, ktoré sa chceli predrať na svetlo sveta. Nech je to akokoľvek, podarilo sa!
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE