7.1.2017
"PÔVOD"
7.1.2017

V súčasnosti sa prehrýzame 21. storočím, kedy je značná časť ľudstva presvedčená o svojej totálnej nadradenosti a prakticky absolútnej moci nad okolitým svetom. Ak si však uvedomíme, ako staré je ľudstvo samo a koľko poznatkov dokázalo za tieto tisícročia nadobudnúť a porovnáme to s vedomosťami priemerného človeka, musíme skonštatovať, že ani z toho mála, čo vieme, nič nevieme. Priemerný človek nie je schopný kráčať s bádateľskou chtivosťou celého ľudského pokolenia, kedy dokáže vnímať aj pri veľkej vynaloženej snahe iba zlomok z celkového dosiahnutého poznania. Pri čítaní poslednej knihy som sa však začal väčšmi zamýšľať o tom, čo vieme o našom pôvode. Ak sa pozrieme do školských učebníc, tak zistíme, že podľa súčasného poznania je ľudstvo staré približne 100 až 200 tisíc rokov. Ak sa sám zamyslím, nad svojim rodokmeňom, viem zodpovedne povedať fakty o svojich starých rodičoch, útržkovito viem popísať svojich prastarých rodičov a o praprastarých neviem vysloviť ani tú najzákladnejšiu informáciu akou je meno. Ak sa pozrieme do našej vlastnej histórie, kde si dovolím poznámku, že ju písali najmä víťazi, dozvieme sa podrobné informácie o poslednom tisícročí, útržkovité informácie dostaneme aj z prvého tisícročia nášho letopočtu a vypočujeme si prakticky bájne príbehy z pred narodenia Krista. No aj tieto bájne príbehy siahajú len do siedmeho tisícročia pred našim letopočtom. Čo bolo predtým sa snažíme odhadnúť z archeologických nálezov prípadne z mytológie. Stále tu však o histórii toho najušľachtilejšieho druhu, človeka, hovoríme len o období okolo 8-9 tisíc rokov. Podľa súčasných poznatkov má naša slnečná sústava niekoľko miliárd rokov a celý vesmír asi 14 miliárd rokov. Tá naša história mi teda príde zanedbateľná. Povedzme si však, ako vnímame vznik vesmíru, sveta a napokon ľudstva dnes a aké máme poznatky z mytológie.

Určite ste počuli, že celý vesmír vznikol veľkým treskom. Ako presne však veľký tresk vyzeral je veľmi náročné popísať. Zjednodušene sa hovorí o tom, že bola všetka hmota celého vesmíru zmrštená do veľkosti špendlíkovej hlavičky a za uvoľnenia obrovského množstva energie sa začal vesmír rozpínať. Logicky by sa malo rozpínanie vesmíru čím ďalej tým viac spomaľovať, až napokon dôjde k jeho zastaveniu, a prípadnému začatiu spätného zmršťovania. Súčasné merania však naznačujú, že sa rozpínanie vesmíru zrýchľuje. To znamená, že je vesmíru dodávaná energia, ktorá toto rozpínanie umožňuje. Nakoľko však energiu vyrobiť nevieme (vieme ju len pretransformovať z jednej formy na druhú) vyvstáva otázka, odkiaľ je táto energia dodávaná? (druhý vesmír, ktorý energeticky „vyciciavame“?) Ťažko povedať. Potom je tu stvorenie rôznych kozmických zoskupení a objektov. Keď skočíme ku našej slnečnej sústave, máme viacero teórií jej vzniku. Najbežnejšou je vznik hmloviny, ktorá sa za milióny rokov „zgrcla“ a vytvorila hviezdu, okolo ktorej začali obiehať rôzne telesá. Postupne sa na týchto telesách v závislosti od vzdialenosti od hviezdy ustálili podmienky. Na našej planéte sme mali práve to šťastie, že sa nachádzame v „pásme života“, teda v pásme, kde sa voda udržuje v kvapalnom stave. Týmto mohol vzniknúť typ života, aký poznáme. Z pôvodne rozžhavenej planéty vzniklo pre organizmy prívetivé prostredie, ktoré dalo dopriať životu mikroorganizmov, rastlín a živočíchov. Po všetkom tomto prichádza vývin jednotlivých druhov, možno zásah vyšších, inde vzniknutých, bytostí, Boha, alebo len matky náhody a vzniká človek. Toto je vo veľmi skrátenej verzii naše skutočné poznanie o vzniku všetkého. Nepríde mi absolútne zaujímavým to, čo tvrdia súčasní bádatelia v tejto oblasti o vzniku Zeme, slnečnej sústavy alebo vesmíru. Viac ma zaujímajú báje, legendy a príbehy jednotlivých náboženstiev, prípadne rôznych kmeňov o stvorení sveta, všetkého okolo nás a napokon človeka.

Najznámejším príbehom v našich končinách je stvorenie sveta podľa Biblie. Kniha kníh popisuje vznik sveta oproti iným náboženstvám neoriginálnym spôsobom. Tak ako v iných, tak aj v tomto náboženstve nájdeme mocnú entitu, ktorá uviedla prvotné nič alebo prvotný druh chaosu do usporiadanosti. Na počiatku sa stretávame od náboženstva k náboženstvu s púšťou, morom, temnotou, hlbinou alebo inou, špecifickou prvotinou, ktorá odkazuje na niečo neopísateľné. Stavím sa, že v žiadnej ľudskej reči neexistuje výraz pre to, čo bolo pred vznikom vesmíru, alebo na priestor, v ktorom sa vesmír nachádza. V tejto prvotine zasiahla vyššia entita, čím zaviedla poriadok. V Biblii je to zasvietenie svetla v tme, v iných náboženstvách je to vztýčenie zeme z hlbiny, či rozdelenie morí od zemí alebo zobudenie bôžika neznámym hlasom z dlhého spánku. Vždy sa však po týchto prvotných aktoch všemocných bohov spustil kolotoč života. V danom priestore postupne vznikla planéta Zem, na ktorej bol následne vytvorení život. Z pravidla vždy najprv jednoduchšie formy, napokon človek. Niekedy je vytvorenie človeka nepopísané, proste vznikol na pokyn všemocného, inokedy sa hovorí o vymodelovaní z blata, kukuričnej múky alebo z prachu. Prakticky v každom náboženstve je boh dobrý ku konečnej verzii svojho výtvoru, s ktorou je spokojný. Je týmto prvým humanoidom učiteľom, radcom a v neposlednej rade aj vládcom. Prakticky vždy v počiatkoch ovplyvňuje bežný chod ľudského života rôznymi zásahmi a trestá, alebo v minoritných prípadoch, chváli počínanie svojich „detí“. Napokon sa celý proces končí odchodom boha, väčšinou s prísľubom návratu. (Viem len o jednom náboženstve, kde boh Nareau riekol: „Dosť, je hotovo! Odídem a už sa nikdy nevrátim!“) Toto je, opäť v skratke, otrepaným príbehom stvorenia sveta a ľudí väčšiny náboženstiev.

Náboženstiev a mýtov o stvorení sveta je neskutočné množstvo. Príbehy rôznych kmeňov často nie sú ani len písomne zaznamenané, kedy sa predávajú z pokolenia na pokolenie. Rokmi sa v týchto príbehoch upravili ťažko vysvetliteľné pasáže, čo to sa pridalo, najmä ak sa to hodilo k nastoleniu poriadku v danej dobe. V tých horších prípadoch došlo k vymeteniu týchto pôvodných príbehov náboženstvom iným. Najviac zárezov na pomyselnej pažbe má samozrejme kresťanstvo, ktoré svojimi neustávajúcimi misiami po celom svete vytlačilo už v prvom tisícročí nášho letopočtu z histórie mnohých kmeňov, na dnešnú škodu, ich vlastné teórie o stvorení sveta. Ak sa však nad tým zamyslím, neviem, či by nám aj ďalšie stovky príbehov pomohli pochopiť skutočný pôvod všetkého. Dnes sa na tieto príbehy pozeráme ako na fikciu, vymyslené báchorky našich predkov, ktoré boli účelovo vytvorené, kvôli zabezpečeniu poriadku alebo moci.

Ak vo svojom bežnom živote pracujem na nejakom probléme, snažím sa ho rozanalyzovať do toho najmenšieho detailu, aby som s ním mohol pracovať ďalej. Ohľadom vlastného pôvodu, vzniku svojich predkov, vzniku svojho života viem však absolútne minimum. Počkať, vlastne neviem nič, iba sa domnievam. Ako teda môžem žiť? Otázka, nad ktorou drvivá väčšina ľudí mávne rukou. Ja som si však vedomý, že vidím vrch komína, no strecha, celý dom, základy a zem, na ktorej stojí sú zahalené v nekonečnej temnote. V temnote nevedomosti, s ktorou budem musieť najpravdepodobnejšie žiť celý svoj život. Zostáva mi už len veriť, že po ukončení púte na tejto Zemi sa mi dostane poznania, po ktorom budem celý život iba bažiť. Nádej mi rozbúrava snáď len výrok slávneho Geotheho: „Viera nie je počiatok, ale koniec všetkého vedenia.“
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE