5.3.2017
"DUEL"
5.3.2017

Zápach spáleného ľudského mäsa sa mi bude vyjavovať celý môj život. Ak teda prežijem tento deň. Navôkol sú iba samé trosky domov, niekoľko zhorených vozidiel a tankov a moji mŕtvi kamaráti a priatelia. Kedy to už skončí? Ty si však niekde tam. Viem o tom! Viem o tom od chvíle, kedy si začal po nás strieľať. Nik iný tu už nie je, iba ty a ja. Je to kto z koho!

Strieľal si po mne, aj keď som chcel ísť pomôcť Petrovi. Och Peter! Tvoje líca sú prepadnuté dovnútra, jedno sklíčko okuliarov máš rozbité, oči ti zaplavila krv a pravú ruku máš hrozne vykrútenú. Pred niekoľkými chvíľami si žil. Presnejšie by však bolo povedať, že dožíval. Trvalo nekonečnú pol hodinu, kým si od zásahu posledný krát vydýchol. Čo poviem tvojej Aničke, keď sa vrátim domov? Už len pre túto nastávajúcu situáciu sa domov vrátiť ani nechcem. Je to jednoduché, vykročím dva kroky zo svojho úkrytu a všetko skončím! Na čo je toto všetko dobré? Prežili sme desiatky útokov, videl som zomierať svojich najlepších kamarátov, videl som ako tie svine znásilňovali bezbranné ženy, ktoré neskôr popravili a rovnako som videl ako zostrelili lietadlo červeného kríža so zranenými! Barbari, svine, hajzli! Teraz ťa tu však v tejto skrútenej polohe hľadáčikom svojej zbrane hľadám! Kde si? Ukáž sa mi a ja ukončím tvoje trápenie. Tvoja existencia je podmienená iba mnou, tak ako moja je podmienená tebou. Aká vzdialenosť nás od seba oddeľuje? Sto, či dvesto krokov? Nachádzaš sa v troskách budovy s nápisom mäsiarstvo, ktorá je oproti? Ó áno, to by bol výstižný úkryt pre mäsiara ako si ty! Možno si však niekde medzi kopami sutín a tými obhorenými stromami. Nájdem a zabijem ťa skôr, ako si nájdeš štrbinku v mojom úkryte a preženieš ňou svoju guľku? Zostali mi posledné štyri náboje. Postačí mi však aj jeden. Len sa mi ukáž...

Och, ako rád by som bol doma! Katku by som vyobjímal ako nikdy predtým, hneď by som sa s ňou pomiloval a urobili by sme si dieťa. Už aby táto nezmyselná vojna skončila. Doma bolo predsa toľko roboty, čo tu vlastne robím? Prečo som tu? Možno, keby som zdvihol biely prápor, tak by ma môj úhlavný nepriateľ prepustil z tohto patového postavenia. Aj tak som poriadne smädný a hladný. Je len otázkou času, kedy zamdliem od únavy a dotyčný ma odstrelí ako bezbranného baránka. Navôkol je úplné ticho. Nič nie je počuť, ani brechot psov, ani štebot vtákov. Iba tento slimák sa tu plazí ako o závod. Zvláštne, aj tak krehká bytosť ako je slimák dokáže prežiť takéto peklo, no my ľudia sa musíme postrieľať navzájom. Ó Bože, všemohúci Bože, pomôž mi z tejto šlamastiky. Už nechcem zvierať v rukách túto dreveno-kovovú tyč smrti, už nechcem vidieť trpieť ostatných, dosť bolo! Čo však prežívaš ty? Ty, môj sok? Bojíš sa ma rovnako ako ja teba, alebo si pokojný a čakáš na svoju príležitosť? Ty predsa vieš, kde sa zhruba nachádzam, prečo ma nezastrelíš? Nevidíš ma? Nechceš ma zastreliť? Chceš, aby som sa ti ešte raz pozrel do očí? Och, prečo to robíme? Môžeme sa mať niekedy radi, keď sme si postrieľali navzájom svojich druhov? Ak ma nevidíš, nemôžem ťa vidieť ani ja. Skúsim sa kúsok posunúť, možno budem mať lepší výhľad a aspoň si natiahnem obe nohy. Tak len kúsok na pravý bok, hlavu o pár centimetrov doprava a... nohy sú voľné! Bože, to je úľava. Teraz sa mi zlepšil zorný uhoľ. Mŕtvy stále nie som, teda si môj pohyb zrejme nezaznamenal. Pozriem sa do spodnej časti toho činžiaku. Aaaa do prdele...

Zdá sa mi to? Nie. Vidím ťa. Ty vidíš mňa. Mierime na seba. Máš modré oko, žmurkol si. Keby sme vystrelili v tomto momente obaja, zabili by sme sa navzájom. Ty si ma musel vidieť skôr, nevystrelil si. Ja ťa vidím teraz, tiež som nevystrelil. Jedna časť môjho ja mi hovorí „vystrel!“, druhá „skry sa!“ a tretia sa pohráva s myšlienkou prímeria. My by sme mohli ukončiť túto nekonečnú vojnu tu a teraz. Začína sa stmievať. Koľko na seba bez jediného pohybu mierime? Mám pocit, že je to celá večnosť, no v skutočnosti prešlo len niekoľko málo minút. Začína sa stmievať. Noci sú tu krásne, to sa musí uznať. Ak sme mali v noci v tábore pokoj, vždy som obdivoval tie krásne hviezdy a to ticho, ktoré bolo však tu a tam prerušené vzdialenými výbuchmi bômb. Ako to ukončíme, druh môj? Si vojak ako ja, vieš, čo máš robiť rovnako ako ja. No neurobil si to. Neurobili sme to. V momente, kedy si na mňa zamieril tu prešla zubatá s kosou, no ty si jej nepovedal, kde sa nachádzam. Dúfam, že si to už nerozmyslíš. Tma začína byť väčšia a ja s tebou strácam očný kontakt. Občas sa mi marí, že ťa vidím, ale možno ma len klame zrak. Och aký som ustatý...

Vstávam a kráčam k tebe, idem k tebe hrdo, no zároveň plný pokory. Čo si povieme, keď sa stretneme? Podáme si ruky, otočíme sa chrbtom a pôjdeme si po svojom? Možno ma zabiješ na tejto ceste k tebe, možno nie. Vstal si aj ty, obaja si kráčame naproti. Pušky sme si zavesili na chrbát. Neusmievaš sa, ani ja sa neusmievam. Za malý moment sa stretneme... Oj, bol to len sen, musel som zadriemať. Maminka mi vravievala, že sny sú len zrkadlom reality. Je tma, no mesiac pekne osvetľuje ulicu. Ulicu, skôr to, čo z nej zostalo. Zariskujem, aj tak si ma mohol už dávno zabiť. Pomaly sa pohnem do strany, dúfam, že ťa to nevydesí. Pomaly vstávam, prechádzam okolo mŕtveho Petra, prekračujem pozostatky Karola a Ivana. Prešiel som už niekoľko metrov a ty nepáliš. Vidieť ma musíš, už som na mesačnom svetle. Idem k tebe. Už som skoro tam, ruky mám od tela s roztvorenými dlaňami, pušku mám prevesenú na chrbte. Nechcem ti ublížiť. Vo sne si mi šiel naproti, teraz však nejdeš. Prichádzam do ruín domu, v ktorom sa skrývaš a nachádzam ťa spiaceho za puškou. Usadám na obhorenú skryňu a pušku potichu odkladám vedľa seba. Vyzeráš ako ja. Máš síce inú uniformu, no si mladý, ustráchaný, dokonca si sa pomočil. Nie, ty nie si zabijak, si tu rovnakým nedopatrením ako ja. My sa nezabijeme, my prežijeme a budeme rozprávať o hrôzach, ktoré sme videli, aby sa už nikdy neopakovali. My budeme tí, ktorí ruku v ruke vystúpia z rád vojakov a povedia: „Dosť, ide to aj inak!“ Áno, presne tak to bude! Mám pocit, že idem znovu zaspať, vidíme sa ráno, priateľu, vidíme sa ráno...
Osobný blog...
MENU
COUNTER
BLOG
DESCRIPTION
UPDATE